sobota 31. marca 2007

Bol som...

Bol som úplne otrávený z celého života. Foter mal zasa nejaké pripomienky ohľadne toho či zdraví muži robia balet. Taký primitivizmus. Má novú rodinu tak nech buzeruje svojich nových skvelých synov. A ešte som aj nedostal sólistickú úlohu v novom kuse, aj keď som drel jak debil. To chce spoločnosť. Normálne sa odpracem na disku a tam niekoho zbalím a je mi jedno ako bude vyzerať. Je mi jedno všetko. Normálne si dáme brutálny sex a všetci mi môžu vyliezť na...

Prvého som videl Vysokého. Vysoký ma vždy strašne rajcoval. No najma asi preto, lebo predsa len bol prvý. Tak som na neho robil oči, lebo veď mi bolo všetko jedno. Jakože som dneska celkom pripravený a ten debil mal rozrobeného nejakého černocha amíka. Slintal ja prasa a furt sa modlil aby mal veľkého vtáka. Debil. Seriem na neho.

Kolega sa rozhodol, že dnes bude za babu. No nič proti tomu. Ale ja chlapov v sukni a s mejkapom nejako nemusím. Teda zábava super, ale rýchlovka je nanič. Nohavice od mejkapu vyzerajú jak osraté. Furt robil oči na mňa a celkom som sa potešil, keď som zistil, že má dneska velké ántré. Vystrúhal nejakú Vondráčkovú a jasné že Hegerovú je z nej úplne hotový. Hovoril som si, že snáď sa potom prezlečie a zatrsáme si nech všetci kukajú jak puci.

Ten chuj ale zase prišiel v sukni. A robil dámu, dal si pobozkať ruku a objednať šampus. Teda keby sranda tak sa chytím, ale ja som sa chystal na ten brutálny sex a sedieť s dámou pri stole, to nemám šancu. Tak som si s ním hodil jeden grand valčík. A povedal som, že niekoho čakám a že Vysoký robí na amíkovi a že by sa mu hodilo, keby ukázal, že pozná celebrity. Zašvitoril niečo o večnej láske a utekal za Vysokým očuchať toho amíka.

Sedel som zasa sám a rozmýšľal či sa konečne prinútim vplávať do neznámeho davu a tvrdo loviť niekoho na nočnú show. Pozbieral som posledné zvyšky odvahy nasadil tvrdý výraz a skočil do kola.

Jeden celkom zábavný chlápek začal po mne pozerať. Nechápem ako som to zvládol, ale prvýkrát, keď som ho akože zbadal že čumí, normálne som po ňom vyštartoval. Natvrdo. Tancovali sme lepák na Erasure a ja som mu ulepil jednu jazýčkovú. Ľudia moji, ja mám ľudí rád, skoro všetkých, ale toto som prvý krát pochopil čo znamená - nechutí mi. Nechutil mi strašne. Hovoril som si, že som len nejaký precitlivený a že sa mám akože pozbierať veď je to chlap, trochu vyvalený ale chlap a skúsil som to znova. Bolo to otrasné. Otrasné! Zdvihol sa mi žalúdok a nedokázal som s tým nič urobiť.

Vyštekol som niečo o tom, že mám depku, lebo som smrteľne chorý a pozajtra mi odrežú obydve nohy, alebo také niečo a zdrhol som k baru. Opil som sa ako prasa.

Vysoký toho amíka nezbalil. Že vraj mu povedal, že je na baby a celý večer tancoval s kolegom v sukni a odišli spolu domov. No buď bol drbnutý Amík alebo Vysoký. Tak ma aspoň niesol domov, lebo som bol jak riť. Pri Rolandovi ma oprel o fontánu a nadával mi, že keby som nebol sviňa, mohli sme si skvele zasexovať, lebo má prázdny byt. Mne bolo už naozaj úplne všetko jedno, bol som otrávený už aj alkoholom a navyše aj nešťastný, že nekokážem zbaliť nikoho ani na sex tak čo potom na život. Ale nakoniec som bol aj trochu rád, že som sa z nikým nevychrápal. Ďalšie nešťastné zamilovanie ku všetkým tým pohromám by som už asi nevydržal. A najradšej som bol, že som sa nevychrápal s Vysokým lebo ma vlastne vôbec nerajcoval. Hlavne som ho strašne neznášal.

utorok 27. marca 2007

Venované 2

Toto som napísal pôvodne do diskusie pre Kami. Ale potom zapracovalo moje narcisistické ja a tá báseň sa mi páčila a vyzeralo to, že aj jej... No proste som to nevydržal a dal som ju ešte aj sem. Tak podla správnosti je to venované jej.



keď žiaľ a strach ti radosť zaveje
vzdávaš sa ľahko každej nádeje
keď celý svoj svet zatrieš čierňavou
krutou a vždy tak veľmi boľavou
zasiahne a krotí vlatnú pýchu
obráť sa vtedy ku svojmu dychu

keď zavrieš oči dych ťa povedie
možeš aj sama sebe vravieť nie
keď vdýchneš priamo do tej bolesti
vzdušná viac do teba sa nezmestí
odleti preč pri výdychu jej už niet
na miesto po nej smieš dať celý svet

pondelok 19. marca 2007

Toto som...

Toto som si nemohol odpustiť, najmä preto, že o tom už v pár diskusiách len tak, ako keby nič hovorím. A hlavne som našiel tento skvelý obrázok. To vám predsa musí byť jasné. Toto som musel.

Dnes máme mesačné výročie nepodstatného bozku. Hádajte s kým?


prší mi na hlavu
studený dážď
hádam že ty ma snáď
dobre schováš

povieš mi všetky
svoje príbehy
smiech svoj hlasný
preleješ cez brehy

so mnou smieš jednu
istotu čakať
pre mňa nemusíš
smútiť a plakať

chcel by som skončiť
nejako vtipne
nech každý kto ublížil našej milej dáždničkovej
radšej hneď chcípne

streda 14. marca 2007

Písal mi...

Písal mi Reed v jednej diskusii, že "dobré obrázky" aj Kami sa páčili a to ma veľmi teší, lebo viete dá to dosť práce. Keď si v rôznych vyhľadávačoch zadáte heslo GAY, alebo MAN, prípadne MALE nájde vám to hlavne kopu pornografie. No priznávam, vlastne proti pornografii nič nemám, ale na svojom blogu by som ju nechcel. Erotiku tú snáď áno, ale pornografiu nie.

Pri napĺňaní foldru s názvom "Obrázky na blogspot" som minul dosť času. Pôvodne som ho mohol venovať manželovi, tak to bol mimoriadne vzácny čas. Našiel som kopu obrázkov, ktoré som hľadal k postom, ktoré sa ešte len chystám písať. Aj obrázky, ktoré ma inšpirovali k spomienke na niečo z môjho života a tak som ich uložil tiež. Ne nete je veľa krásnych a pozeracích chlapov, vzrušujúcich a nádherných okamihov z ich života, alebo len jednoduchých mnomentiek, ktoré nútia premýšľať... Toľko krásy.

A potom, raz celkom náhodou, som našiel týchto. Sú skvelí. Podľa mňa sú úplne najkrajší. Sú úplne najviac najsexi. Páriky naozajstných skutočných Gayov, ktorí spolu žijú dlhšie či kratšie... Nič krajšie som nikde na sieti nevidel. Nikde! Mnohí mladí gayovia sa trápia tým, že nepoznajú žiadny šťastný pár, ktorý by spolu dlhodobo žil. Ja poznám. A títo chlapíci z obrázkov, živí a naozajstní tak nejako dokazujú, že ich nebude len pár.

Berte to ako obrázkovú básničku. Ako chvíľku pre možno okrajovú ale predsa len poéziu. Rýmujú sa nádherne.


Len tak sa nich pozerávam. Hocikedy. A usmievam sa a trochu mi zvlhnú oči. Len tak cítim z jednoduchých obrázkov celkom obyčajných nedokonalých ľudí lásku. Práve tu na spoločnej fotografii. Ten druhý je to najlepšie čo ich v živote stretlo. Vymýšľam si príbehy a je mi dobre.

Pripomenuli mi báseň Evy Bernardínovej. Jej básnická zbierka vyšla ešte keď som študoval a bola skvelá. Jednu si pamätám až dodnes. Vlastne nebolo ťažké si ju zapamätať

Boj o ústa

Proč to dělám?
Protože jsi.

Kým sme mladí, nemáme veľkú potrebu viazať sa. Blúznenie lásky je pomiešané so strachom zo straty slobody a vytvára to jemné napätie, ktorým je mladosť tak krásne povestná. A ja, priznám sa, mladým trochu závidím. Ani nie to napätie, skôr to, že majú všetko ešte len pred sebou. Toľko úžasných vecí ich čaká. Prvá dovolenka, prvý spoločne kúpený kus nábytku, prvá spoločná adresa, prvá hádka, prvé slzy, prvý, prvá, prvé...

Vlastne by som nemusel závidieť, veď som mal to šťastie, že všetky tie veci sú už uložené v mojich spomienkach. A ešte nás veľká kopa ďalších spoločných zážitkov čaká. Viete čo ma napadlo? Pokojne si užívajte to nádherné napätie mladosti. Nepoznám nič krajšie ako tichú intimitu večera keď vieme na čo ten druhý myslí. Keď pohladenie po chrbte, alebo len dotyk je tak známe, že nemôže ničím prekvapiť. Jeho ruky len tak položené na mne. Prinášajú pocit istoty a dôvery. Nevymenil by som to za nič na svete. Vlastne to je to čo predovšetkým cítim z tých fotiek. Verte mi. Máte sa na čo tešiť.

Možno by to chcelo radu. Jednu mám. Neprestávajte sa čudovať. Neprestávajte sa pozerať. Neprestávajte spolu rozprávať.

streda 7. marca 2007

Mal si hrubú čiapku...


Mal si hrubú čiapku nasadenú smiešne až na uši a presne také isté staré a nemoderné rifle ako ja. Ale v očiach, v očiach ti svietilo zvláštne mäkké svetlo a neprekryl ho ani pocit viny, s ktorým sme kedysi všetci tak úpentlivo zápasili.

Bola zima. Všade kopy snehu a my sme šli do lesa, aby sme boli spoň chvíľu sami. Už bola skoro tma a moja šerosleposť ma dostihla. Nevidel som nič keď si sa ku mne pritisol. Ako slepec som šmátral ústami a rukami okolo seba. Pošepol si mi: "Chcem, aby to bolo také, ako keby si ma miloval." Ale ja som ťa predsa miloval. Miloval som ich všetkých pred tebou aj po tebe. Vždy som veril, že tento je ten pravý, že tento je ten na celý život. Aj pri tebe som tomu veril. A najviac som veril pre to mäkké svetlo v tvojich očiach.

Stáli sme dlho v objatí. Aj sneh sa rozhodol, že nás prikryje a spustil nám na hlavy svoje čisté perie z krásnej, ale mŕtvej vody. Chcel som ťa hladiť po vlasoch ale nedovolil si mi vziať ti tvoju hrubú čiapku nasadenú smiešne až na uši. Tak sme sa bozkávali a ty si spravil niečo, o čom sa nepatrí písať a tvoje ústa boli horúce a môj vzdych dlhý, ako posledný. A potom som ti vrátil všetko a chutil si ako naozajstná láska.

Odišiel si v hrubej čiapke nasadenej smiešne až na uši, bez rozlúčky, iba zo slovami" "Už nikdy."

Nehovoril si pravdu.

Narazil... nie vrazil som do teba pod obchodným domom plným oblečenia. Povedal som iba: "Prepáčte." Až to, že si stuhol a nehýbal si sa, ma prinútilo pozrieť sa na teba. Až to ma prinútilo pozrieť do očí mužovi v hnedej sutane s motúzom okolo pása. Chýbala mi tá hrubá čiapka nasadená smiešne až na uši. Skryla by bezvlasý krúžok na temene tvojej hlavy. Mal si stále to mäkké svetlo v očiach, ale pozeral si bokom a ja som celkom automaticky spravil dva kroky vzad. Pokročil ku mne a konečne si sa na mňa pozrel.

Otočil som sa ti chrbtom a prešiel som cez cestu sadnúť si na starú lavičku. "Chcel by som..." Povedal si, ale ja som ti skočil do reči. "Nie!" Vlastne som to vyhŕkol, lebo som vedel, že pre to mäkké svetlo v tvojich očiach spravím čokoľvek. A už som nechcel spraviť čokoľvek. Chcel som zostať celý len pre toho jedného čo na mňa čakal doma.

Trochu si sa zasmial a povedal si "Počkaj. Chcem ťa požiadať aby si mi odpustil"
"Ja? Ak si si odpustil sám, môžem ti odpustiť aj ja."
"Počkaj, chcem ti to vysvetliť. Vieš, chcel som vedieť čoho sa vlastne vzdávam, chcel som poznať veľkosť mojej obete..."
"Bóže. Chceš mi povedať že si si medzi sexom a bohom vybral boha? No tak blahoželám."
"Sex? Aha, áno sex. Na ten som zabudol. Pamätám si len to dlhé objatie a ako na nás padal sneh. Nevyberal som si medzi bohom a sexom, to by bolo jednoduché. Vyberal som si medzi bohom a tebou. Viem že sa ti to zdá čudné. Veď sme spolu boli len jeden, jediný krát. Ale ja... poznal som ťa dávno pred tým než sme spolu boli v lese. Prvý krát som si ťa všimol najmä pre tie tvoje oči. Bolo v nich také mäkké svetlo. Zamiloval som sa do teba tak bláznivo. Vídal som ťa skoro denne ako kráčaš do školy a ako sa meníš a to mäkké svetlo ti z očí nikdy celkom nezmizlo. Videl som ťa tancovať v divadle a zo všetkého si pamätám len tvoj láskyplný pohľad, keď si sa pozeral do hľadiska, vždy som si namýšľal, že pozeráš na mňa. Miloval som ťa a chcel som ťa cítiť aspoň raz. Len jediný raz ťa objať, tak silno akoby to bolo na celý život."

Srdce mi zostalo stáť. V ústach mi vyschlo. "Ale, pre teba to bolo na celý život. Odpúšťam ti. Odpúšťam ti a verím, že aj tvoj boh ti odpustil."

"Ak mi odopustíš ty, nebojím sa už ani jeho."

A znova si odišiel so slovami "Už navždy."

pondelok 5. marca 2007

Milova - áno

Naplň ma celkom, po okraj.
Zrýchli mi dych.
Privri viečka

Telo mi prstom spočítaj.
Neprestaň! Nie!
Ešte počkaj!

Napni mi telo v oblúku.
Rozbúchaj tep.
Pridaj aj vzdych.

Pošepkaj silou bez zvuku.
Správu o nás.
Dvoch nevinných.

Doveď ma presne ku koncu.
Počkám si rád
večer, ráno.

Hrávame krásne túto hru.
S tebou je len.
Milovaáno

piatok 2. marca 2007

Tak sa mi...

Tak sa mi ozval Zajačik. Je jasné, že keď mu to trvalo tri týždne odpoveď bola NIE. Pchá, aj tak je kyslé - povedala líška. A jeho chyba, ako nám len mohlo cez všetky tie porady byť krásne. Takto zostane sám, smutný, opustený. A pritom som mal také plány, na čo všetko budem pri ňom myslieť.


Vysoký bol...

Vysoký bol prvý a celé sa to odohralo v hoteli. Skoro všetok môj predmanželský sex sa odohral v hoteloch. Či to nebude nejaká úchylka.

Vysoký bol super. Mal najlepšiu postavu. Prvýkrát som videl živého chlapa, čo mal na bruchu tehličky a nemusel si pred tým ľahnúť na kanál. Vždy bol perfektne upravený a mal fakt výborné oblečenie. Jednoducho ukázať sa s ním niekde stálo za to. Všimol si vás úplne každý. Vysoký bol terno a spať s ním patrilo tak trochu k všeobecnému bontónu. A ja som mal to šťastie na tom všeobecnom bontóne byť zúčastnený.

Vysoký bol terno. Do Bratislavy prišiel z Košíc a zaplnil všetky Bratislavské štrichy tým svojim tehličkovým bruchom. Ešte aj vlasy mal skvelé. Brčkavé polodlhé, presne v štýle osemdesiatych rokov. Robotu v balete si našiel skôr ako o ňu požiadal. Len sa ukázal a všetci vedeli, že bude sólistom.

Vysoký bol parádny bejk. Keď ma odpanil cítil som sa tak bláznivo skvele. Smial som sa ako opitý a nechcel som ho pustiť z postele. Povedal mi, že to vedel, že vedel, že sa do neho zamilujem a že on to nechcel a že za to nemôže je to tak, že každý kto sa s ním vyspí sa do neho zamiluje. No nešťastný človek.

Vysoký bol sviňa. Mal stáleho priateľa, ktorého so sebou zásadne nikam nebral. Nehovoril o ňom a používal ho len na sex keď na svoje brušné tehličky nikoho nezbalil alebo keď potreboval spraviť hlavu. Teda jakože vlasy. Jeho priateľ bol prvotriedny kaderník. Keď som sa konečne dozvedel, že sú pár cítil som sa mimoriadne trápne. Najmä samozrejme preto, že mali niečo čo som im mohol len závidieť a čo som chcel najviac zo všetkého na svete a tiež som Vysokého stále tajne miloval a to bolo na prd a ku všetkému ten jeho priateľ bol veľmi milý. Cítil som sa ako prasa.

Vysoký bol poriadna sviňa. Do Bratislavy sa dostal len preto, že ho tu ten jeho priateľ ubytoval. Dal mu zázemie a staral sa o neho kým v tom balete ten flek nedostal. A ešte aj tie jeho skvelé vlasy mu robil denne.

Vysoký bol hajzel podvádzal partnera bez škrupúľ a všade a s hocikým. Len raz som sa s jeho priateľom Kaderníkom porozprával a bol to taký ten vždy nešťastný človiečik, čo sa trápil, ale nechcel sa Vysokého vzdať. Stali by sa z nás kamaráti ale ja vlastne som tajne miloval Vysokého a tak sme priateľmi nikdy neboli. Pripomínal mi ženy čo sa dajú otĺkať manželom, lebo je to vraj lepšie ako žiť sama a ja som nakoniec prišiel na to, že mu nemám čo závidieť. Pripútaný zbytočným putom k zbytočnému človeku.

Vysoký bol podrazák. Odišiel do zahraničia a jeho Kaderník išiel silou mocou s ním. Netuším kde je im koniec. Kaderník sa veľmi tešil, že budú konečne spolu sami bez všetkých Vysokého obežníc. Vysoký sa tešil, že v Nemecku je oveľa viac a oveľa lepších barov, v ktorých oveľa viac mladých mužov ktorých ešte nebrúsil svojimi brušnými tehličkami. Keď spomínam na Vysokého je mi vždy trochu smutno a trochu blivno a ani tie jeho krásne tehličky čo som potom už nikdy s nikým na sebe necítil na tom nič nezmenia.