Horny taxi...

Horny taxi je nový drink. Namiešajú vám ho len v najvyberanejších nočných baroch a je povolené ho servírovať až po desiatej hodine. Existujú dve základné verzie a dve málo známe verzie tohto drinku. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa jedná o drinky, ktoré spolu nesúvisia pretože ingrediencie sa nepodobajú, a aj výsledná farba je vo všetkých prípadoch celkom iná.

Horny taxi sa vždy podávajú vo vysokých štíhlych pohároch na šampanské, ktoré sa volajú Flauty. Pohár sa neobvykle podáva na malom dezertnom tanieri. Prečo to bude jasné z receptúry.

Základné verzie sú Hard a Virgin

Hard horny taxi.

Na dno pohára nalejeme čokoládový likér, zalejeme šampanským, navrch príde nevyšľahaná šľahačka. Na dezertný tanierik umiestnime flautu (teda ten pohár) a k jeho stopke priložíme dva kopčeky kévovej zmrzliny. Ozdobíme voľne vystreknutou šľahačkou a celé to oblejeme vodkou, ktorú zapálime. Podáva sa horiace.

Virgin horny taxi.

Na dno pohára dáme rozmačkané jahody na ne nalejeme jahody rozmixované s jahodovým džúsom, medom a trochou balsamikového octu. Dovrchu dolejeme nevyšľahanou šľahačkou. Ku stopke pohára naaranžujeme už známym spôsobom dva kopčeky jahodovej zmrzliny. Šľahačkovú ozdobu a horiacu vodku celkom vynecháme. Podávame orosené.

Prvú málo známu obdobu horny taxi poznajú len veľmi otrlí barmani a je to naozaj adrenalínový drink.

Absolut horny taxi.

Na barový pult rozlejeme šľahačku. Vhodíme pár pokrájaných jahôd. Zastrekneme vodkou a zapálime. Zmrzlinu vynecháme. (V uzavretých spoločnostiach môžeme pridať aj lyžicu tvarohu).

Nepodávame.

No a nakoniec verzia, ktorá sa nikde na svete neujala. Ba čo viac stretla sa s veľkým odporom u návštevníkov nočných barov.

Dream horny taxi.

Do pohára nalejeme minerálku. Hosťovi oznámime, že v bare máme aj vodku a jahody. Zmrzlinu vložíme do samostatnej misky k poháru sa nesmie ani priblížiť. V zásade vždy len jeden kopček. Podávame s dvadsať minútovým meškaním.

********

Ak vám nejde do hlavy čo toto malo byť, netrápte sa. Proste som možno vyhral jednu sklenenú vitrínu vo veľkosti bežného chlapa. Každopádne som pre to urobil čo som vládal. :))))

Prvé tri...

Prvé tri týždne na novom mieste. Čas uteká tak rýchlo, že ani nestíham sledovať jeho tok. Doslova sa len otočím a je čas ísť na obed. A po obede je to rovnaké. Netuším, ako je možné, že je už šesť hodín a za oknami sa pomaly zvečerieva. Plaváreň je miestom totálneho unavenia a zároveň totálneho nabitia bateriek. O jedlo a všetky veci okolo domácnosti sa stará manžel a ja som každý deň viac a viac šťastný, že ho mám. Že sa máme.

Adrenalín vyplavený zo stresu pri zmene zamestnania sa stará o skvelé výkony. Sám seba prekvapujem, keď totálne búram vlastné predstavy o svojich hraniciach. V skutočnosti som ani netušil, kde boli ukryté a ako boli zanesené úplným a únavným stereotypom.

Prvý krát ochutnávam naozajstnú moc. Neskrytú za listy metodík a predpisov. Moje slovo dostalo váhu. Niekto chce vedieť, čo si myslím ja a očakáva, že sa o moje vety bude môcť oprieť. Rozhodujem. Prikazujem. Žiadam...

Zrazu chápem to, ako moc deformuje človeka. Operujúc všetkým, čo som sa naučil o živote, snažím sa nestratiť tú zdravú dávku seba pohŕdania a neprepadnúť tej lákavej ponuke vlastnej dôležitosti. Vidím veci, o ktorých som vždy len premýšľal. Vidím, ako sa s človeka stáva 'Boss'. Ale viem, že zatiaľ som OK, lebo som si sám sebe zároveň pekne smiešny.

Práca ma napĺňa. Ešte len tretí týždeň, ale za sebou už niekoľko kompletných nových strategických návrhov. Teraz viem, že som vždy chcel byť šéf. Naozajstný veľký šéf. Dokážem to. Robia čo chcem a ja sa pri tom necítim byť viac ako oni. A oni to cítia a podriaďujú sa s uznaním. Ty koxo. Som dobrý. Bavím sa. Hrám sa a pritom riadim milióny. Vždy ma to bavilo. Robím čo ma baví. Konečne!

Premýšľal som, prečo som si vlastne taký istý? Veď hlava vytesní čokoľvek. Bez problémov som tri roky nevidel, že som dovolil, aby ma hrubo zneužívali. Čo nevidím teraz? Čo vytesňujem zo zorného poľa?

Hlavu oklamem. To sa mi darí aj nechtiac. Ale telo nie. Telo má svoju vlastnú bunkovú múdrosť zdedenú od praotcov. Telo sa nemýli. A telo mi dáva signály, ktoré som už roky nepočul. Dobre spávam. Baví ma hýbať sa. Som pohyblivejší. A hlavne. Fakt je to tak, aj keď sa to môže zdať hlúpe (možno dokonca nechutné) pravidelne vylučujem. Telo mi jednoducho hovorí. Konečne je všetko tak ako má byť.

No a prečo to sem všetko píšem? Je to vlastne odkaz. Ostrovanka teš sa! Ak ideš robiť niečo, čo si vždy chcela, tak to pravé lietanie ešte len príde.

PS: Občas večer premýšľam nad tým, kedy príde ten správny čas, aby sa moji šéfovia dozvedeli, že ten ich nový šéf, z ktorého sú teraz taký hotoví, je buzna. To bude len tá správna adrenalínová bžunda.