Písal mi Reed v jednej diskusii, že "dobré obrázky" aj Kami sa páčili a to ma veľmi teší, lebo viete dá to dosť práce. Keď si v rôznych vyhľadávačoch zadáte heslo GAY, alebo MAN, prípadne MALE nájde vám to hlavne kopu pornografie. No priznávam, vlastne proti pornografii nič nemám, ale na svojom blogu by som ju nechcel. Erotiku tú snáď áno, ale pornografiu nie.
Pri napĺňaní foldru s názvom "Obrázky na blogspot" som minul dosť času. Pôvodne som ho mohol venovať manželovi, tak to bol mimoriadne vzácny čas. Našiel som kopu obrázkov, ktoré som hľadal k postom, ktoré sa ešte len chystám písať. Aj obrázky, ktoré ma inšpirovali k spomienke na niečo z môjho života a tak som ich uložil tiež. Ne nete je veľa krásnych a pozeracích chlapov, vzrušujúcich a nádherných okamihov z ich života, alebo len jednoduchých mnomentiek, ktoré nútia premýšľať... Toľko krásy.
A potom, raz celkom náhodou, som našiel týchto. Sú skvelí. Podľa mňa sú úplne najkrajší. Sú úplne najviac najsexi. Páriky naozajstných skutočných Gayov, ktorí spolu žijú dlhšie či kratšie... Nič krajšie som nikde na sieti nevidel. Nikde! Mnohí mladí gayovia sa trápia tým, že nepoznajú žiadny šťastný pár, ktorý by spolu dlhodobo žil. Ja poznám. A títo chlapíci z obrázkov, živí a naozajstní tak nejako dokazujú, že ich nebude len pár.
Berte to ako obrázkovú básničku. Ako chvíľku pre možno okrajovú ale predsa len poéziu. Rýmujú sa nádherne.
Len tak sa nich pozerávam. Hocikedy. A usmievam sa a trochu mi zvlhnú oči. Len tak cítim z jednoduchých obrázkov celkom obyčajných nedokonalých ľudí lásku. Práve tu na spoločnej fotografii. Ten druhý je to najlepšie čo ich v živote stretlo. Vymýšľam si príbehy a je mi dobre.
Pripomenuli mi báseň Evy Bernardínovej. Jej básnická zbierka vyšla ešte keď som študoval a bola skvelá. Jednu si pamätám až dodnes. Vlastne nebolo ťažké si ju zapamätať
Boj o ústaProč to dělám?
Protože jsi.
Kým sme mladí, nemáme veľkú potrebu viazať sa. Blúznenie lásky je pomiešané so strachom zo straty slobody a vytvára to jemné napätie, ktorým je mladosť tak krásne povestná. A ja, priznám sa, mladým trochu závidím. Ani nie to napätie, skôr to, že majú všetko ešte len pred sebou. Toľko úžasných vecí ich čaká. Prvá dovolenka, prvý spoločne kúpený kus nábytku, prvá spoločná adresa, prvá hádka, prvé slzy, prvý, prvá, prvé...
Vlastne by som nemusel závidieť, veď som mal to šťastie, že všetky tie veci sú už uložené v mojich spomienkach. A ešte nás veľká kopa ďalších spoločných zážitkov čaká. Viete čo ma napadlo? Pokojne si užívajte to nádherné napätie mladosti. Nepoznám nič krajšie ako tichú intimitu večera keď vieme na čo ten druhý myslí. Keď pohladenie po chrbte, alebo len dotyk je tak známe, že nemôže ničím prekvapiť. Jeho ruky len tak položené na mne. Prinášajú pocit istoty a dôvery. Nevymenil by som to za nič na svete. Vlastne to je to čo predovšetkým cítim z tých fotiek. Verte mi. Máte sa na čo tešiť.
Možno by to chcelo radu. Jednu mám. Neprestávajte sa čudovať. Neprestávajte sa pozerať. Neprestávajte spolu rozprávať.
