Niekedy ma zaleje toľko stresu, že sa pohár preplní. Je to najmä v obdobiach, keď väčšinu času pracujem. Spím málo a zle. Na športovanie a pohyb nemám čas a ani chuť. Nedostatok energie dopĺňam čokoládou a nedostatok empatie nekomunikovaním. Proste hnus.
Cítim to najprv v spánkoch. Počujem vtedy vlastnú krv ako sa prediera tepnami a žilami. Naráža do ich stien a snaží sa všetky tie nahromadené stresové svinstvá vyhodiť z tela. Vravievam si, že ešte mesiac. Len do konca marca a bude to. To vydržím.
Zatiaľ som to naozaj vždy vydržal. Za odmenu, že som sa znova raz nezosypal si kúpim permanentku do plavárne. Tam zo seba vyplávam tie najhrubšie stresové jazvy. Začnem na osemsto metroch a po dvoch týždňoch už dávam jeden a pol kilometra v rýchlom tempe. Cítim sa skvele. Ešte dve tri kolečká len pomalého splývania a... Úplne cítim ako vyzdravievam.
Ale pod tými hrubými nánosmi stresu sú jemnejšie také ako nenápadné. Vznikli keď som si napríklad kúsol do jazyka pri tom, ako šéf trepal nejaké nezmysly. Bol taký presvedčený o tom, že na to prišiel. A všetci sme stratili tri dni aby sme sa vrátili k mojim pôvodným tézam. A nikde žiadna vďaka. Alebo keď sa kamoška snaží riešiť problémy ďalšej kamošky a ja si uvedomujem, že by som jej mal pomôcť, ale nemám silu. Alebo keď sa snažím navariť večeru, ktorá nakoniec nechutí nikomu ani mne.
Tak presne toto sú tie stresy, ktoré nevyplávam. Potrebujem niečo jemnejšie, nežnejšie, subtílnejšie. K tomuto účelu mám takzvané revacie pesničky. Revacích pesničiek sú vlastne dva druhy. Ale vždy je výhodnejšie byť sám doma. Prvý druh je taký, že si ho musím poriadne nahlas vypeckovať. A ja revem s tou pesničkou poriadne nahlas. Vykričím sa, vyspievam, vyhulákam. Sem patrí napríklad táto.
A potom je druhá skupina revacích pesničiek. Tie počúvam celkom potichu. A tiež si poriadne porevem. Slzy mi tečú ako hrachy a s nimi vychádzajú z tela posledné zvyšky stresových nánosov. Sem patrí zasa napríklad táto.
a tiež táto
Tak. A som vyplávaný, vykričaný, vyplakaný. Čistý ako bábo pripravený na ďalšie boje zo životom.
PS dnes mi k revacím piesňam pribudla ešte jedna. Je tu. Takže vďaka Kami.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
12 komentárov:
fan, dakujem moc... pre mna je tá pieseň hlavne symbolom... sily, sĺz, radosti, zážitkov...
má silný text...
"hovoríme o nich, že sú slabí, tí, čo neodmietnu ani tú najmenšiu šancu na lásku, a pre lásku sú schopní opustiť všetko. zo všetkých síl sa snažia dávať, kráčajú po úzkom lane. Presvedčení, že to ani nie je život, pokiaľ len stoja opodiaľ ohňa."
Aj ja mámniektoré obľúbené smutné piesne. Keď sa mi rozpadol prvý vzťah, tak som počúval pieseň od Lucie Bílej - "eSeMeS":
Kdo to řek, snad né já,
asi já, že je láska krásnej cit,
láska bodá jako núž,
tak ať táhne už chci mít klid...
Tiež sa mi páči pieseň "Most přes minulosť"
No a potom mám mnoho zahraničných smutných piesní.Keď mi je smutno, pustím si ich a po plači sa už cítim lepšie:)
Ale teraz, keď som štastny so svojim priatelom, tak sa nám páči Pavel Vítek: "Hlaď mě a líbej":
Tak hlaď mě a líbej ať mě přejde ta žízeň,
co po tobě mám,
Tak hlaď mě a líbej ať mě přejde ta žízeň,
jsem jako poutník co našel v tobě svúj chrám :)
No u mna je to teda trochu inak. Ked som smutny nezvyknem plakat. Placem, ked ma nieco fakt dojme. Nieco co moze naopak byt pozitine a plne ludskosti. Ako ta pesnicka s videom co u Kami co predsa vobec nieje smutna. Pre mna je dojemna. A to sa dokazem rozplakat naozaj naplno.
Tak niekedy to tak citim aj ja, ze sa rozplacem pri veselej/dojemnej veci, napr. ked vidim stretnutie dvoch ludi, cosa dlho nevideli a pod.:)
A ja som si doteraz myslel, ze vsetok tvoj stres bravurne odburavam ja.:))
Mangel
toto nie je pesnicka ale celkom hladkacie to je...
totok tuto
Manzel - no skoro sa ti to dari
.
Anonymus - Free hags - to je moje favoritne
manžel - hudba je hudba (dobre padne niekedy sa pri hudbe vyrevat aj v prítomnosti manzela:))
hudba je zvlastna. pomaha uvolnovat.. pocity, stres, ale umocnuje i radost a stastie.. bez hudby ani den :))
ach roman tak tie revacie pesnicky ma dostali:)..a ten six feet si mi pripomenul..v noci na cloveka tak lahko pride melancholia..secko je kvazi fajn len si niekedy clovek sma robi problemy a komplikuje zivot(jak ja asi furt)..keby tu bol tak tenmoj a pritisnuty ku mne ma hladil po vlasoch..uz nehaluskujem..este viac poskumam tento blog..dik za link.pekne sny
P.S ked sa tu ludia rozpisali s tipmi tak dam ryan adams-wonderwall, sia-i go to sleep, kings of convenience-build up, thomas newman-white oleander.tak skuste mozno sa zapacia
super , pomaha v mojich aktualnych depkach :D
pomohol by post aspon s tuctom takych pesniciek ...
mne tiez vzdy kvele pomahali taketo "revacie pesnicky" Dusi sa potom vyborne ulavilo. Neviem vsak kedy sa co stalo, ale pprestali pomahat. Mozno len som nenadabila na tie spravne, ale bojim sa, ze som akosi stratila citlivost, alebo co. A je mi z toho smutno. Namiesto revacich pesniciek mi vsak pomaha jedno miestecko v lese, kam sa chodim vykricat, ale to nie je moc prakticke riesenie, kedze vacsinou casu zijem kilometre odtial.
Zverejnenie komentára