Videl som...

Videl som v meste tvojho syna. Musel byť tvoj. Lebo bol krásny, rovnako ako ty. Bol si ako grécky boh, čo zostúpil z Olympu a ja som nechápal prečo venuješ svoje pohľady mne. Tmavovlasý anjel s telom Adonisa.

Ležal sme v tvojej posteli vedľa seba nahí a ty si mi len tak medzi dvoma potiahnutiami s cigarety povedal, "Budem sa ženiť. O týždeň v sobotu."

"Čože ženiť? Ako to myslíš? Ty sa chceš oženiť? Sľuboval si, že budeme spolu. Ja som ti veril."

"Na nás dvoch sa nič nemení. Ožením sa, lebo to tak bude jednoduchšie. Ty budeš stále so mnou."

"Nie, stále nie. V noci budeš s manželkou, na dovolenke budeš s manželkou..."

"Netráp sa tým, niečo vymyslíme. Veď aj pred mesiacom sa ženil Peter a boli sme mu na svadbe. Prídeš? Chcel by som aby si prišiel."

"Peter ma nezaujíma, nijako ma nezaujíma..."

"Nevyvádzaj, pozývam ťa, mohol som sa na teba aj vykašlať, ale ja chcem s tebou zostať"

Šiel som, šiel som na tvoju svadbu, tancoval som s tvojou manželkou, bozkával som sa s tebou na záchode a potom aj...

Tvoj brat prišiel a postavil sa k vedľajšiemu pisoáru: "Nepobozkáš ma?"

"Čo, ja? Teba?", nič som nechápal. Šiel som na tvoju svadbu, tancoval som s tvojou manželkou, bozkával som sa s tebou na záchode a potom aj s tvojim bratom. Nevedeli ste to o sebe a ja som cítil stále väčšie a väčšie zhnusenie zo teba samého. Zhnusenia nebolo nikdy dosť. Sedel som s tvojou spolužiačkou. Zabával som ju. Vždy som bol zábavný. Zabával som sa a pil. Všetko sa mi zlieva. Tvoja chuť, chuť tvojho brata, tvojej spolužiačky.

Pamätám si len jedno, aké to je zvracať od žiaľu. Dočerta s tebou. Videl som v meste tvojho syna. Bol krásny ako ty pred dvadsiatimi rokmi, až sa mi chcelo vykríknuť tvoje meno a... možno ho udrieť. Možno... Nie.

Je to preč. Všetko je preč. Tie spomienky už lietajú okolo mňa len keď mi ich niekto pripomenie. Nebudím sa v noci spotený s mokrými očami. Nanajvýš ma zobudí chrápanie môjho manžela. Vtedy však vždy znova zaspím. Spokojný.