Mal si hrubú čiapku...

Mal si hrubú čiapku nasadenú smiešne až na uši a presne také isté staré a nemoderné rifle ako ja. Ale v očiach, v očiach ti svietilo zvláštne mäkké svetlo a neprekryl ho ani pocit viny, s ktorým sme kedysi všetci tak úpentlivo zápasili.

Bola zima. Všade kopy snehu a my sme šli do lesa, aby sme boli spoň chvíľu sami. Už bola skoro tma a moja šerosleposť ma dostihla. Nevidel som nič keď si sa ku mne pritisol. Ako slepec som šmátral ústami a rukami okolo seba. Pošepol si mi: "Chcem, aby to bolo také, ako keby si ma miloval." Ale ja som ťa predsa miloval. Miloval som ich všetkých pred tebou aj po tebe. Vždy som veril, že tento je ten pravý, že tento je ten na celý život. Aj pri tebe som tomu veril. A najviac som veril pre to mäkké svetlo v tvojich očiach.

Stáli sme dlho v objatí. Aj sneh sa rozhodol, že nás prikryje a spustil nám na hlavy svoje čisté perie z krásnej, ale mŕtvej vody. Chcel som ťa hladiť po vlasoch ale nedovolil si mi vziať ti tvoju hrubú čiapku nasadenú smiešne až na uši. Tak sme sa bozkávali a ty si spravil niečo, o čom sa nepatrí písať a tvoje ústa boli horúce a môj vzdych dlhý, ako posledný. A potom som ti vrátil všetko a chutil si ako naozajstná láska.

Odišiel si v hrubej čiapke nasadenej smiešne až na uši, bez rozlúčky, iba zo slovami" "Už nikdy."

Nehovoril si pravdu.

Narazil... nie vrazil som do teba pod obchodným domom plným oblečenia. Povedal som iba: "Prepáčte." Až to, že si stuhol a nehýbal si sa, ma prinútilo pozrieť sa na teba. Až to ma prinútilo pozrieť do očí mužovi v hnedej sutane s motúzom okolo pása. Chýbala mi tá hrubá čiapka nasadená smiešne až na uši. Skryla by bezvlasý krúžok na temene tvojej hlavy. Mal si stále to mäkké svetlo v očiach, ale pozeral si bokom a ja som celkom automaticky spravil dva kroky vzad. Pokročil ku mne a konečne si sa na mňa pozrel.

Otočil som sa ti chrbtom a prešiel som cez cestu sadnúť si na starú lavičku. "Chcel by som..." Povedal si, ale ja som ti skočil do reči. "Nie!" Vlastne som to vyhŕkol, lebo som vedel, že pre to mäkké svetlo v tvojich očiach spravím čokoľvek. A už som nechcel spraviť čokoľvek. Chcel som zostať celý len pre toho jedného čo na mňa čakal doma.

Trochu si sa zasmial a povedal si "Počkaj. Chcem ťa požiadať aby si mi odpustil"
"Ja? Ak si si odpustil sám, môžem ti odpustiť aj ja."
"Počkaj, chcem ti to vysvetliť. Vieš, chcel som vedieť čoho sa vlastne vzdávam, chcel som poznať veľkosť mojej obete..."
"Bóže. Chceš mi povedať že si si medzi sexom a bohom vybral boha? No tak blahoželám."
"Sex? Aha, áno sex. Na ten som zabudol. Pamätám si len to dlhé objatie a ako na nás padal sneh. Nevyberal som si medzi bohom a sexom, to by bolo jednoduché. Vyberal som si medzi bohom a tebou. Viem že sa ti to zdá čudné. Veď sme spolu boli len jeden, jediný krát. Ale ja... poznal som ťa dávno pred tým než sme spolu boli v lese. Prvý krát som si ťa všimol najmä pre tie tvoje oči. Bolo v nich také mäkké svetlo. Zamiloval som sa do teba tak bláznivo. Vídal som ťa skoro denne ako kráčaš do školy a ako sa meníš a to mäkké svetlo ti z očí nikdy celkom nezmizlo. Videl som ťa tancovať v divadle a zo všetkého si pamätám len tvoj láskyplný pohľad, keď si sa pozeral do hľadiska, vždy som si namýšľal, že pozeráš na mňa. Miloval som ťa a chcel som ťa cítiť aspoň raz. Len jediný raz ťa objať, tak silno akoby to bolo na celý život."

Srdce mi zostalo stáť. V ústach mi vyschlo. "Ale, pre teba to bolo na celý život. Odpúšťam ti. Odpúšťam ti a verím, že aj tvoj boh ti odpustil."

"Ak mi odopustíš ty, nebojím sa už ani jeho."

A znova si odišiel so slovami "Už navždy."