Mali by sme..

Mali by sme konečne ísť na dovolenku. Konečne spolu, konečne sami. Cez deň aj v noci len ty a ja. Kam by si chcel ísť? Vyberieme nejaké miesto kde by sa ti páčilo. Niekde u nás. Na nič drahšie aj tak nemáme. Premýšľali sme, sediac na hlavnom námestí, keď okolo nás už padala noc a zajtra nás čakalo ranné vstávanie a potom práca. Nemali sme žiadne miesto kde by sme mohli byť len spolu. Dovolenka, naša prvá dovolenka, pre mňa bola prísľubom vyskúšať si aké je to byť spolu 24 hodín denne. Strašne som sa tešil.

Brno! Čo by si povedal na Brno? Žil som v tom meste a mám na neho tie najkrajšie spomienky. Prečo nie, súhlasil som, Brno je pekné mesto. Tak ja skúsim vybaviť nejaké ubytovanie.

Zlaté stránky (kdeže internet) na hlavnej pošte a brnenský telefónny zoznam. Najlacnejšie sú Jostely. Študentské internáty, ktoré cez letné prázdniny zívajú prázdnotou, pár korún a naša prvá spoločná izba. Internát pre zdravotné sestričky v Brne vyhral krátky konkurz. Bol temer úplne v centre a bol najlacnejší. Prvá spoločná posteľ. Aspoň na týždeň. Mal som pocit, že sa ani nedočkám.

Prihlásiť sa na vrátnici, teta mierne zazerala. Ale my sme boli šťastní a usmiati a to je nákazlivé, nakazili sme aj ju. Požičali sme si hrnce a taniere a príbory, na poschodí bola veľká kuchyňa a ja som sa chcel vážne blysnúť svojim kuchárskym umením. Aké je tvoje najobľúbenejšie jedlo?

A potom izba a nad posteľou najväčší obraz Panenky Márie aký som kedy videl. Internát zdravotných sestričiek to bola pravda, ale škola bola katolícka. A Mária v nadživotnej veľkosti. S rukami v ochrannom geste. No tá videla veci.

Na tú dovolenku strašne radi spomíname aj dnes. Ako som ti varil tvoje obľúbené jedlo, restovanú pečeň a skoro som ťa ňou otrávil. Hrdinsky si to vydržal a zjedol ju úplne všetku.

Ako sme stretli tvoju kamarátku či kolegyňu a ona výskala od radosti že ťa vidí. Kluci jeden kamarád oslavuje, narodil se mu syn. A tak sme oslavovali narodenie neznámeho syna neznámeho kamaráda a opili sme sa šampanským tak, že sme ledva trafili do tej našej izby.

Ako si mi kupoval chlebíčky, aby som v noci po sexe mal čo jesť, lebo po sexe mi jedlo chutilo oveľa viac ako klišeovaná cigareta. A ja som ich jedol ešte plný tvojho horúceho tela. Šťastný a uspokojený.

Ako sme zásobu kondómov minuli už v strede dovolenky a v sobotu večer sme v Brne zháňali nové. Boli sme divokí a mladí a začínali sme vždy už v sprche a tak sme sa radšej chodili sprchovať každý sám. Hej používali sme vtedy kondómy, snažili sme sa pristupovať k sebe zodpovedne, lebo sme obaja chceli, aby toho bolo oveľa viac než jedna spoločná dovolenka.

Ako som ťa nechcel pustiť na tvoju posteľ, chcel som aby si zostal pri mne, so mnou, vo mne a nikdy sa nevzdialil ani o kúsok.

Ako ma na diskotéke balil nejaký miestny borec a keď som ho odmietol , začal byť dotieravý a vulgárny a ty si sa s nim chcel kvôli tomu biť. Bože vieš ako mi to vtedy lichotilo?

Ako si sa spolu so mnou obliekol do mojej nočnej košele a tá to nevydržala a my sme sa smiali a boli vzušený zároveň.

...

Tá dovolenka bola naša prvá skúška o tom ako dokážeme spolu vydržať. Aké by to bolo byť naozajstný pár, nie len dvojica, ktorá sa stretáva v kaviarňach a na lavičkách v bratislavských parkoch. Bola zavŕšením nášho ročného spoluchodenia. Po nej sme zrejme obaja nadobudli istotu. Pocítili sme, že odpoveď na tú tichú a nikdy nepoloženú otázku je - Áno.

Naše áno sme spečatili celkom zvláštnym spôsobom. Testom. Spoločným testom na AIDS. Čakali sme na výsledok a naše testy sme si navzájom darovali. Jeden druhému prečítal výsledok - "Negatívny". Ešte si pamätám, že sme to urobili u teba v práci a potom...