Horny taxi...

Horny taxi je nový drink. Namiešajú vám ho len v najvyberanejších nočných baroch a je povolené ho servírovať až po desiatej hodine. Existujú dve základné verzie a dve málo známe verzie tohto drinku. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa jedná o drinky, ktoré spolu nesúvisia pretože ingrediencie sa nepodobajú, a aj výsledná farba je vo všetkých prípadoch celkom iná.

Horny taxi sa vždy podávajú vo vysokých štíhlych pohároch na šampanské, ktoré sa volajú Flauty. Pohár sa neobvykle podáva na malom dezertnom tanieri. Prečo to bude jasné z receptúry.

Základné verzie sú Hard a Virgin

Hard horny taxi.

Na dno pohára nalejeme čokoládový likér, zalejeme šampanským, navrch príde nevyšľahaná šľahačka. Na dezertný tanierik umiestnime flautu (teda ten pohár) a k jeho stopke priložíme dva kopčeky kévovej zmrzliny. Ozdobíme voľne vystreknutou šľahačkou a celé to oblejeme vodkou, ktorú zapálime. Podáva sa horiace.

Virgin horny taxi.

Na dno pohára dáme rozmačkané jahody na ne nalejeme jahody rozmixované s jahodovým džúsom, medom a trochou balsamikového octu. Dovrchu dolejeme nevyšľahanou šľahačkou. Ku stopke pohára naaranžujeme už známym spôsobom dva kopčeky jahodovej zmrzliny. Šľahačkovú ozdobu a horiacu vodku celkom vynecháme. Podávame orosené.

Prvú málo známu obdobu horny taxi poznajú len veľmi otrlí barmani a je to naozaj adrenalínový drink.

Absolut horny taxi.

Na barový pult rozlejeme šľahačku. Vhodíme pár pokrájaných jahôd. Zastrekneme vodkou a zapálime. Zmrzlinu vynecháme. (V uzavretých spoločnostiach môžeme pridať aj lyžicu tvarohu).

Nepodávame.

No a nakoniec verzia, ktorá sa nikde na svete neujala. Ba čo viac stretla sa s veľkým odporom u návštevníkov nočných barov.

Dream horny taxi.

Do pohára nalejeme minerálku. Hosťovi oznámime, že v bare máme aj vodku a jahody. Zmrzlinu vložíme do samostatnej misky k poháru sa nesmie ani priblížiť. V zásade vždy len jeden kopček. Podávame s dvadsať minútovým meškaním.

********

Ak vám nejde do hlavy čo toto malo byť, netrápte sa. Proste som možno vyhral jednu sklenenú vitrínu vo veľkosti bežného chlapa. Každopádne som pre to urobil čo som vládal. :))))

Prvé tri...

Prvé tri týždne na novom mieste. Čas uteká tak rýchlo, že ani nestíham sledovať jeho tok. Doslova sa len otočím a je čas ísť na obed. A po obede je to rovnaké. Netuším, ako je možné, že je už šesť hodín a za oknami sa pomaly zvečerieva. Plaváreň je miestom totálneho unavenia a zároveň totálneho nabitia bateriek. O jedlo a všetky veci okolo domácnosti sa stará manžel a ja som každý deň viac a viac šťastný, že ho mám. Že sa máme.

Adrenalín vyplavený zo stresu pri zmene zamestnania sa stará o skvelé výkony. Sám seba prekvapujem, keď totálne búram vlastné predstavy o svojich hraniciach. V skutočnosti som ani netušil, kde boli ukryté a ako boli zanesené úplným a únavným stereotypom.

Prvý krát ochutnávam naozajstnú moc. Neskrytú za listy metodík a predpisov. Moje slovo dostalo váhu. Niekto chce vedieť, čo si myslím ja a očakáva, že sa o moje vety bude môcť oprieť. Rozhodujem. Prikazujem. Žiadam...

Zrazu chápem to, ako moc deformuje človeka. Operujúc všetkým, čo som sa naučil o živote, snažím sa nestratiť tú zdravú dávku seba pohŕdania a neprepadnúť tej lákavej ponuke vlastnej dôležitosti. Vidím veci, o ktorých som vždy len premýšľal. Vidím, ako sa s človeka stáva 'Boss'. Ale viem, že zatiaľ som OK, lebo som si sám sebe zároveň pekne smiešny.

Práca ma napĺňa. Ešte len tretí týždeň, ale za sebou už niekoľko kompletných nových strategických návrhov. Teraz viem, že som vždy chcel byť šéf. Naozajstný veľký šéf. Dokážem to. Robia čo chcem a ja sa pri tom necítim byť viac ako oni. A oni to cítia a podriaďujú sa s uznaním. Ty koxo. Som dobrý. Bavím sa. Hrám sa a pritom riadim milióny. Vždy ma to bavilo. Robím čo ma baví. Konečne!

Premýšľal som, prečo som si vlastne taký istý? Veď hlava vytesní čokoľvek. Bez problémov som tri roky nevidel, že som dovolil, aby ma hrubo zneužívali. Čo nevidím teraz? Čo vytesňujem zo zorného poľa?

Hlavu oklamem. To sa mi darí aj nechtiac. Ale telo nie. Telo má svoju vlastnú bunkovú múdrosť zdedenú od praotcov. Telo sa nemýli. A telo mi dáva signály, ktoré som už roky nepočul. Dobre spávam. Baví ma hýbať sa. Som pohyblivejší. A hlavne. Fakt je to tak, aj keď sa to môže zdať hlúpe (možno dokonca nechutné) pravidelne vylučujem. Telo mi jednoducho hovorí. Konečne je všetko tak ako má byť.

No a prečo to sem všetko píšem? Je to vlastne odkaz. Ostrovanka teš sa! Ak ideš robiť niečo, čo si vždy chcela, tak to pravé lietanie ešte len príde.

PS: Občas večer premýšľam nad tým, kedy príde ten správny čas, aby sa moji šéfovia dozvedeli, že ten ich nový šéf, z ktorého sú teraz taký hotoví, je buzna. To bude len tá správna adrenalínová bžunda.

Tvár za blogom...

Tvár za blogom to je náhodou skvelý nápad. Ale dnes vám ponúkam novú vylepšenú verziu. Veru tak. SIMPSONIZUJTE SA!

Žiaden strach stretneme sa v tom onom... Springfielde.

Navyše tento program je mimoriadne ohľaduplný. Hoci má jednu postavičku s jemnou nadváhou. Tvár budete mať vždy štíhlu a príjemnú. Tak ešte foto celej postavy a čakám vás.

Sedím na...

Sedím na stoličke v tvojej spálni. Zamilovaný a šťastný a s egoizmom decka ti vešiam na nos svoju pravdu. Ležíš v posteli, je skoro ráno a ja som práve pricestoval domov. Spýtala si sa - Ako bolo s Annou? A obaja vieme, že som s nijakou Annou nebol. Otázka má prízvuk strachu, ale ja som zamilovaný. Čerstvo, nádherne a bláznivo a už konečne chcem, aby si sa ma prestala pýtať na ženy v mojom živote a na svadbu. Chcem ti to konečne povedať. Nechcem to svoje po pubertálne šťastie kaziť žiadnym klamstvom.

- Nebol som s Annou.
- Ja viem, ale neviem čo sa deje.
- Musím ti niečo povedať. Bol som odcestovaný za mojim priateľom.
- No a to si mi nemohol povedať? Že ideš za nejakým kamarátom?

Schválne nechceš pochopiť. Používaš slovo kamarát, ale slzy ti tečú z očí.

- Nie, to nie je len taký nejaký kamarát. Ja som na chlapcov. Som homosexuál.

Je to vonku. Plačeš. Plačeš a najradšej by si si ďalej myslela, že som bol s Annou.

- A naozaj? Naozaj to musí byť muž? Veď už si chodil s tým dievčaťom a mal si ju rád...
- Nie nemal. Pretvaroval som sa...

V očiach a na tvári ti vidím ten výkrik - Tak sa pretvaruj ďalej! - ale pokračujem, akoby som ho nezbadal.

- ... a dosť som tým trpel. A už nechcem trpieť. Teraz som veľmi šťastný. Vyzerá to, že som si niekoho konečne našiel. Chcel som, aby si to vedela. Nechcem už klamať a nechcem sa ani pretvarovať. Pozri, mohol som byť napríklad narkoman, alebo mať nejakú strašnú smrteľnú chorobu. Ale nič z toho. Som len homosexuál.-

Veta ako z lacného amerického scenára nezapôsobila. A čo iné som čakal. Plačeš. Sťažuješ sa na svoj ťažký život. Na to že si musela prežiť všetky tie údery, čo mnohé iné nemuseli. Plačeš.

Ja sa teším. Konečne si budeme môcť zavolať a neskrývať sa pri tom. Konečne mi bude môcť napísať dlhý a zamilovaný list. Konečne.

List prišiel veľmi skoro. - Prepáč ale musíme to skončiť...diaľka je pre mňa priťažká...niekto iný...je pri mne, keď ty si ďaleko... - (a aj moje obľúbené...) - si pre mňa príliš dobrý.-

Všetko to prichádza pomaly. Veľmi pomaly. Krok po kroku sa snažíš nájsť v sebe cestu k homosexualite svojho syna. Krok po kroku chceš vedieť, ako som žil.

- Kto bol prvý?
- Vysoký. Pamätáš? Bol u nás na večeri.
- Nenávidím ho.
- To máš jedno. Keby to nebol Vysoký, bol by niekto iný.
- Ja viem, ale aj tak ho nenávidím.

Hovoril som ti len veľmi málo o tom kam a s kým idem. Zdalo sa mi, že ťa musím chrániť pred vecami, ktoré ti nemusia byť príjemné. Nakoniec si začala vždy sama.

- Niekoho máš?
- Áno.
- A je to... vážne?
- Dúfam.
- Tak čo ho neprivedieš?
- Ty by si chcela?
- Áno. Si môj syn nie? A máš vážnu známosť. Tak chcem vedieť s kým. Veď ja to nejako prežijem len to, že nebudeš mať deti, je pre mňa príliš ťažké. Bol by si skvelý otec.

Na oficiálnu návštevu prišli postupne traja muži. Dvaja prví, Vedec a niekto o kom nikdy písať nebudem, sa odporúčali. Tretí je so mnou až dodnes.

Aj cestu si si našla, hoci sa nedá povedať, že by ste si s mojim sadli. Podľa mňa ste príliš rovnakí a zároveň príliš odlišní. Ale akceptovala si, že je súčasťou môjho života a teda aj našej rodiny. A podobne je to aj u jeho matky. Privítala ma. Akceptovala.

Pred nedávnom ste obe oslavovali šesťdesiatku. Každá samostatne. S rodinou a s priateľmi. Boli sme spolu na oboch oslavách a bolo to príjemné a rodinné posedenie. K mojim bláznivým neteriam tak pribudol nový synovec.

Na jeseň pôjdete spolu na dovolenku. Uvidíte sa prvýkrát. Už pätnásť rokov ste vlastne rodina, ale ešte nikdy ste sa nestretli. Tak dúfam, že to zvládnete. Naše mamy.

Dnes len...

Dnes len tak narýchlo, inšpirovaný posledným Medenkiným postom. Keď som po prvýkrát videl Cirque du Soleil, vyrazili mi dych. Dokonalá súhra tanca, spevu, hudby a úžasných artistických výkonov. Tri hodiny absolútneho očarenia. Tak si ja pamätám ich predstavenia. Okrem iného som mohol vidieť aj číslo, ktoré sa sem do Fanatica mimoriadne hodí. Pod názvom Dvaja muži, skvelá tanečná miniatúra. Díky Medenka za pripomenutie.



Láska či súboj?
Čo spolu vedú
dvaja v posteli?

Neha či sila?
Bolí to vlastne
keď šíp vystrelí?

Malá smrť príde.
Láske sme cestu
srdcom prestreli.

Len pred...

Len pred pár dňami som sa tu v jednej diskusii pod postom o pochodujúcich odborároch rozčuloval, že kde to ja sakra pracujem. Plat nie bohvieaký, výhody vlastne žiadne o nejakých bonusoch ani nechyrovať dovolenku len presne podľa zákona. No konec. Poradil mi vtedy Nick, že mám teda takúto prácu rozhodne zmeniť. Tak som ho poslúchol, dobré rady treba poslúchnuť no nie?

Takže od včera mám novú prácu, nastupujem od septembra a vyzerá to, že z výhodami je to oveľa lepšie a hlavne povedzme si pravdu peniaze sú až na prvom mieste... Tak len aby ste vedeli, že sa mi darí a že som taký nejaký spokojný, že sa mi podarilo postúpiť v tej mojej bezvýznamnej kariére o pár schodíkov vyššie.

Manžel sa potešil, konečne si dáme opraviť tie blbé okná a pôjdeme na najekú úplne opulentnú dovolenku a potešil som sa aj ja, že v čase keď všade na okolo sú mladé dynamické kolektívy (prepáčte fakt neznášam toto slovné spojenie) sa aj ja dokážem pomerne slušne predať na trhu práce. A malá drobnosť šéf je starší ale fakt veľký sympaťák.

No a načo je na konci tohoto postu tá fotka? Na nič. Šak nemôžeme sa len tak potešiť? Aspoň tí a tie čo si také radi pozrú?

Mali by sme..

Mali by sme konečne ísť na dovolenku. Konečne spolu, konečne sami. Cez deň aj v noci len ty a ja. Kam by si chcel ísť? Vyberieme nejaké miesto kde by sa ti páčilo. Niekde u nás. Na nič drahšie aj tak nemáme. Premýšľali sme, sediac na hlavnom námestí, keď okolo nás už padala noc a zajtra nás čakalo ranné vstávanie a potom práca. Nemali sme žiadne miesto kde by sme mohli byť len spolu. Dovolenka, naša prvá dovolenka, pre mňa bola prísľubom vyskúšať si aké je to byť spolu 24 hodín denne. Strašne som sa tešil.

Brno! Čo by si povedal na Brno? Žil som v tom meste a mám na neho tie najkrajšie spomienky. Prečo nie, súhlasil som, Brno je pekné mesto. Tak ja skúsim vybaviť nejaké ubytovanie.

Zlaté stránky (kdeže internet) na hlavnej pošte a brnenský telefónny zoznam. Najlacnejšie sú Jostely. Študentské internáty, ktoré cez letné prázdniny zívajú prázdnotou, pár korún a naša prvá spoločná izba. Internát pre zdravotné sestričky v Brne vyhral krátky konkurz. Bol temer úplne v centre a bol najlacnejší. Prvá spoločná posteľ. Aspoň na týždeň. Mal som pocit, že sa ani nedočkám.

Prihlásiť sa na vrátnici, teta mierne zazerala. Ale my sme boli šťastní a usmiati a to je nákazlivé, nakazili sme aj ju. Požičali sme si hrnce a taniere a príbory, na poschodí bola veľká kuchyňa a ja som sa chcel vážne blysnúť svojim kuchárskym umením. Aké je tvoje najobľúbenejšie jedlo?

A potom izba a nad posteľou najväčší obraz Panenky Márie aký som kedy videl. Internát zdravotných sestričiek to bola pravda, ale škola bola katolícka. A Mária v nadživotnej veľkosti. S rukami v ochrannom geste. No tá videla veci.

Na tú dovolenku strašne radi spomíname aj dnes. Ako som ti varil tvoje obľúbené jedlo, restovanú pečeň a skoro som ťa ňou otrávil. Hrdinsky si to vydržal a zjedol ju úplne všetku.

Ako sme stretli tvoju kamarátku či kolegyňu a ona výskala od radosti že ťa vidí. Kluci jeden kamarád oslavuje, narodil se mu syn. A tak sme oslavovali narodenie neznámeho syna neznámeho kamaráda a opili sme sa šampanským tak, že sme ledva trafili do tej našej izby.

Ako si mi kupoval chlebíčky, aby som v noci po sexe mal čo jesť, lebo po sexe mi jedlo chutilo oveľa viac ako klišeovaná cigareta. A ja som ich jedol ešte plný tvojho horúceho tela. Šťastný a uspokojený.

Ako sme zásobu kondómov minuli už v strede dovolenky a v sobotu večer sme v Brne zháňali nové. Boli sme divokí a mladí a začínali sme vždy už v sprche a tak sme sa radšej chodili sprchovať každý sám. Hej používali sme vtedy kondómy, snažili sme sa pristupovať k sebe zodpovedne, lebo sme obaja chceli, aby toho bolo oveľa viac než jedna spoločná dovolenka.

Ako som ťa nechcel pustiť na tvoju posteľ, chcel som aby si zostal pri mne, so mnou, vo mne a nikdy sa nevzdialil ani o kúsok.

Ako ma na diskotéke balil nejaký miestny borec a keď som ho odmietol , začal byť dotieravý a vulgárny a ty si sa s nim chcel kvôli tomu biť. Bože vieš ako mi to vtedy lichotilo?

Ako si sa spolu so mnou obliekol do mojej nočnej košele a tá to nevydržala a my sme sa smiali a boli vzušený zároveň.

...

Tá dovolenka bola naša prvá skúška o tom ako dokážeme spolu vydržať. Aké by to bolo byť naozajstný pár, nie len dvojica, ktorá sa stretáva v kaviarňach a na lavičkách v bratislavských parkoch. Bola zavŕšením nášho ročného spoluchodenia. Po nej sme zrejme obaja nadobudli istotu. Pocítili sme, že odpoveď na tú tichú a nikdy nepoloženú otázku je - Áno.

Naše áno sme spečatili celkom zvláštnym spôsobom. Testom. Spoločným testom na AIDS. Čakali sme na výsledok a naše testy sme si navzájom darovali. Jeden druhému prečítal výsledok - "Negatívny". Ešte si pamätám, že sme to urobili u teba v práci a potom...