piatok 22. júna 2007

Mali by sme..

Mali by sme konečne ísť na dovolenku. Konečne spolu, konečne sami. Cez deň aj v noci len ty a ja. Kam by si chcel ísť? Vyberieme nejaké miesto kde by sa ti páčilo. Niekde u nás. Na nič drahšie aj tak nemáme. Premýšľali sme, sediac na hlavnom námestí, keď okolo nás už padala noc a zajtra nás čakalo ranné vstávanie a potom práca. Nemali sme žiadne miesto kde by sme mohli byť len spolu. Dovolenka, naša prvá dovolenka, pre mňa bola prísľubom vyskúšať si aké je to byť spolu 24 hodín denne. Strašne som sa tešil.
Brno! Čo by si povedal na Brno? Žil som v tom meste a mám na neho tie najkrajšie spomienky. Prečo nie, súhlasil som, Brno je pekné mesto. Tak ja skúsim vybaviť nejaké ubytovanie.

Zlaté stránky (kdeže internet) na hlavnej pošte a brnenský telefónny zoznam. Najlacnejšie sú Jostely. Študentské internáty, ktoré cez letné prázdniny zívajú prázdnotou, pár korún a naša prvá spoločná izba. Internát pre zdravotné sestričky v Brne vyhral krátky konkurz. Bol temer úplne v centre a bol najlacnejší. Prvá spoločná posteľ. Aspoň na týždeň. Mal som pocit, že sa ani nedočkám.

Prihlásiť sa na vrátnici, teta mierne zazerala. Ale my sme boli šťastní a usmiati a to je nákazlivé, nakazili sme aj ju. Požičali sme si hrnce a taniere a príbory, na poschodí bola veľká kuchyňa a ja som sa chcel vážne blysnúť svojim kuchárskym umením. Aké je tvoje najobľúbenejšie jedlo?

A potom izba a nad posteľou najväčší obraz Panenky Márie aký som kedy videl. Internát zdravotných sestričiek to bola pravda, ale škola bola katolícka. A Mária v nadživotnej veľkosti. S rukami v ochrannom geste. No tá videla veci.

Na tú dovolenku strašne radi spomíname aj dnes. Ako som ti varil tvoje obľúbené jedlo, restovanú pečeň a skoro som ťa ňou otrávil. Hrdinsky si to vydržal a zjedol ju úplne všetku.

Ako sme stretli tvoju kamarátku či kolegyňu a ona výskala od radosti že ťa vidí. Kluci jeden kamarád oslavuje, narodil se mu syn. A tak sme oslavovali narodenie neznámeho syna neznámeho kamaráda a opili sme sa šampanským tak, že sme ledva trafili do tej našej izby.

Ako si mi kupoval chlebíčky, aby som v noci po sexe mal čo jesť, lebo po sexe mi jedlo chutilo oveľa viac ako klišeovaná cigareta. A ja som ich jedol ešte plný tvojho horúceho tela. Šťastný a uspokojený.

Ako sme zásobu kondómov minuli už v strede dovolenky a v sobotu večer sme v Brne zháňali nové. Boli sme divokí a mladí a začínali sme vždy už v sprche a tak sme sa radšej chodili sprchovať každý sám. Hej používali sme vtedy kondómy, snažili sme sa pristupovať k sebe zodpovedne, lebo sme obaja chceli, aby toho bolo oveľa viac než jedna spoločná dovolenka.

Ako som ťa nechcel pustiť na tvoju posteľ, chcel som aby si zostal pri mne, so mnou, vo mne a nikdy sa nevzdialil ani o kúsok.

Ako ma na diskotéke balil nejaký miestny borec a keď som ho odmietol , začal byť dotieravý a vulgárny a ty si sa s nim chcel kvôli tomu biť. Bože vieš ako mi to vtedy lichotilo?

Ako si sa spolu so mnou obliekol do mojej nočnej košele a tá to nevydržala a my sme sa smiali a boli vzušený zároveň.

...

Tá dovolenka bola naša prvá skúška o tom ako dokážeme spolu vydržať. Aké by to bolo byť naozajstný pár, nie len dvojica, ktorá sa stretáva v kaviarňach a na lavičkách v bratislavských parkoch. Bola zavŕšením nášho ročného spoluchodenia. Po nej sme zrejme obaja nadobudli istotu. Pocítili sme, že odpoveď na tú tichú a nikdy nepoloženú otázku je - Áno.

Naše áno sme spečatili celkom zvláštnym spôsobom. Testom. Spoločným testom na AIDS. Čakali sme na výsledok a naše testy sme si navzájom darovali. Jeden druhému prečítal výsledok - "Negatívny". Ešte si pamätám, že sme to urobili u teba v práci a potom...


štvrtok 21. júna 2007

A mám...

A mám toho dosť. To čo si ten drzák Malfoy dovoľuje. Tak on je najprv oprsklý a drzý a potom toto. Ja predsa Harryho zbožňujem od prvej chvíle. A teraz, keď už je skroro dospelý tak takáto rana. Rovno medzi oči. Moje nervy. No mňa asi porazi!

Ale ja mu to nedarujem. Ak si myslí, že mu to len tak prejde, tak je chlapec na omyle. Ja sa prihlásim na Rokfortskej univerzite na konkurz na miesto učiteľa obrany proti čiernej mágii. Koniec koncov aj tak je tam každý rok voľné a ja som v podstate od fachu a navyše aj tak chcem zmeniť prácu. Veď ja s ním zatočím. Nech sa teší milý Drago Malfoy. To si nezarámuje. Ja s ním spravím krátky proces. A nebude sa o Harryho otierať. Ani takto nie! A keď nedá pokoj tak to bonznem jeho arogantnému fotrovi. On je akože z lepšej spoločnosti tak mu určite bude proti srsti, čo jeho synáčik vyvádza!


PS Aspoň raz v živote som si chcel vyskušať žiarlivú scénu a aj tak to nebolo presvedčivé. Vieš čo Malfoy. Ži si!

sobota 16. júna 2007

To chceš...

- To chceš akože povedať, že pomaly mesiac nič nenapíšeš a potom sem dáš toto?
- Jasné že dám. A čo ti vadí?
- No nejaké hodnotné výpovede by to chcelo nie.
- Ale netrep. Je leto. Ľudia už chodia polonahí. Každý si príde na svoje. Minisukne končia pomaly vyššie ako začínajú. Chlapi v kraťasoch ukazujú tie svoje chlpaté, svalnaté a krivé nožiská. Tričká sú ľahké a priesvitné. Zábava. Výpovede nabudúce.
- No dobre ako chceš. Ale fakt toto?
- Áno. Viem si predstaviť aspoň desať ľudí čo sa na tom pobaví rovnako dobre ako ja.

Tak tento vnútorný dialóg som nad sebou šťastne vyhral. Moja uletenejšia polovička čo sa na obleky v skrini pozerá s vyvalenými očami a otázkou...
- Toto si mám fakt obliecť? Dnes nepôjdeme radšej do práce len v indickom sárí omotanom okolo nahého tela? Veď je teplo...
dnes vyhrala. Sedím tu len v sárí a zabávam sa. A dúfam, že sa pobavíte aj vy.

A POZOR. Štátna príslušnosť oboch filmových príspevkov je Bulharsko. To sa nám v tej EU pekne klíma otepľuje. Také globálne oteplenie. A ešte k textom. Nie je to o žiadnych girl-friends, ako sa to snažia maskovať v tej rozvinutejšej časti Európy. Toto nenechá nikoho na pochybách. Navyše bulharčina pozná rody, takže môžete napríklad počuť ako chlapčenská skupina spieva. Tak sa priznaj, že si do mňa zamilovaný.

Nová chlapčenská skupina




Azis

nedeľa 20. mája 2007

Keď ma v...

Keď ma v mojom veku a pri mojej vizáži začne niekto baliť, dosť ma to zaskočí. Vlastne väčšinou ma balia ženy v tom veku, ktorému sa milosrdne hovorí stredný a ktoré majú schopnosť vidieť (vlastne nevidieť) obrúčku na mojom prstenníku.

Keď ma však začne baliť mladý chalan a používa na to metódu upreného pohľadu a mierne pootvorených pier... hrozí nebezpečenstvo, že sa udusím bagetou. Netvrdím, že mi to nedvihne sebavedomie. V prvom momente. Ale väčšinou si to nejako zdôvodním, akože ktovie o čo mu skutočne ide.

Ale potom, keď sa čírou náhodou vraciame z obeda spolu a on tak veľmi "nenápadne" zmení moduláciu hlasu a napriek tomu, že sa bavíme o hovne tak sa dosť snaží aby bolo vidieť, kto je jeho cieľová skupina, dostávam vážne stavy šoku.

Takže milý neznámy mladý muž. Ďakujem. Asi si ma zbavil nepríjemnej depky z toho ako sa mi v poslednej dobe nedarí. Je prijemné cítiť sa tak, ako som sa v piatok cítil ja. Dúfam, že takéto prijemné pocity ti tiež bude niekto vytvárať a že si ich budeš môcť vychutnávať čo najčastejšie. Ja už mám tiež vystarané. Manžel sa konečne vrátil domov, pochválil obed a odfukuje. Všetko je tak ako má byť. Mimochodom tiež veľmi prijemný pocit.



štvrtok 17. mája 2007

Druhotné pohlavné znaky ...



Druhotné pohlavné znaky ma vedeli vždy dostať. Viete také tie veci ako vytŕčajúci nos a ohryzok, poriadne odstávajúce ušiská, alebo veľké ruky. Ale absolútnou jedničkou na chlapskom tele sú pre mňa nohy. Také futbalistické, chlpaté, čitateľné, krivé, chlapské nohy. Jedno úžasné Ó vyrastajúce z miesta kde telo stráca cudnosť, alebo naopak kde ju nachádza. Niekomu sa to zdá nevkusné. Mňa všetky takéto „nedokonalosti“ dokážu nekonečne rajcovať.

Tak a presne takéto nohy si mal. Pod tvojim malým guľatým zadkom si sa pýšil prekrásnymi chlpatými a krivými nohami. A k tomu všetkému si bol vedec a inteligencia je pre mňa silné afrodiziakum. Pracoval si vo vedeckom ústave v bielom plášti a tie znaky tvojej inteligencie spojené s tvojim úžasným telom boli niečo, čo mi dávalo poriadne zabrať.

Tvoji kolegovia vedci s titulmi pred aj za menom boli aj tvojimi priateľmi a tak si ma predstavil. Chodili sme všetci na dlhé výlety po Karpatách. Ja s tebou a s nami tvoji kolegovia. Boli to skvelé časy. Tvoji kolegovia boli prvou skupinou, ktorá ma prijala bez výnimky a stali sa aj mojimi priateľmi.

Na oslave tvojich narodenín sa veľa pilo a tancovalo a osem chlapov z toho šesť hetero kandidátov vied sa mierne povedané utrhlo z reťaze. Tancovali sme v jednej hromade skoro bez šiat a napriek tomu, že k ničomu nedošlo, bol to určite najerotickejší zážitok môjho života.

Lyžovačka na chate bol vynikajúci nápad. Keďže si prvý prelomil kruh a priviedol si do partie partnera, dohodli sme sa, že tento rok sa ide v pároch. Takže osem vedcov a manželky a frajerky a ja a krásny týždeň plný zábavy a našich spoločných nocí.

Ako vždy keď som bol s vami, veľa sa pilo. A tebe prišlo zle a tak si sa vyvliekol z nočnej vychádzky v hlbokom snehu. Dostal si pusu a pohladenie.

Zabávali sme sa skvele. Len jedna z manželiek mi neustále pripomínala. Je mu naozaj zle, nemali by sme ho nechávať samého. Nakoniec vo mne zobudila strach a tak som sa vrátil.

Našiel som ťa v kuchyni. V kuchyni na zemi. Bol si nahý a prepletený s neznámym mladíkom. Ani netuším kde a ako si sa ním zoznámil, veď sme boli skoro stále spolu. Nechcel som počuť žiadne vysvetlenia. Nedokázal som zostať nad vecou. Nedokázal som zachovať chladnú hlavu. Mal som vtedy pocit, že už nič nieje skutočné. Ani môj záchvat hnevu, kriku a plaču. Ako zo zlého filmu. Odišiel som okamžite. Zbalil som veci a zahral veľkú drámu z argentínskej telenovely.

Nemohol som ťa už vidieť, ani si nikdy vypočuť tvoje vysvetlenia, nedokázal som sa s tebou stretnúť. Vždy vo mne vybuchol taký hnev, že som sa bál sám seba.

utorok 8. mája 2007

Videl som...


Videl som v meste tvojho syna. Musel byť tvoj. Lebo bol krásny, rovnako ako ty. Bol si ako grécky boh, čo zostúpil z Olympu a ja som nechápal prečo venuješ svoje pohľady mne. Tmavovlasý anjel s telom Adonisa.

Ležal sme v tvojej posteli vedľa seba nahí a ty si mi len tak medzi dvoma potiahnutiami s cigarety povedal, "Budem sa ženiť. O týždeň v sobotu."

"Čože ženiť? Ako to myslíš? Ty sa chceš oženiť? Sľuboval si, že budeme spolu. Ja som ti veril."

"Na nás dvoch sa nič nemení. Ožením sa, lebo to tak bude jednoduchšie. Ty budeš stále so mnou."

"Nie, stále nie. V noci budeš s manželkou, na dovolenke budeš s manželkou..."

"Netráp sa tým, niečo vymyslíme. Veď aj pred mesiacom sa ženil Peter a boli sme mu na svadbe. Prídeš? Chcel by som aby si prišiel."

"Peter ma nezaujíma, nijako ma nezaujíma..."

"Nevyvádzaj, pozývam ťa, mohol som sa na teba aj vykašlať, ale ja chcem s tebou zostať"

Šiel som, šiel som na tvoju svadbu, tancoval som s tvojou manželkou, bozkával som sa s tebou na záchode a potom aj...

Tvoj brat prišiel a postavil sa k vedľajšiemu pisoáru: "Nepobozkáš ma?"

"Čo, ja? Teba?", nič som nechápal. Šiel som na tvoju svadbu, tancoval som s tvojou manželkou, bozkával som sa s tebou na záchode a potom aj s tvojim bratom. Nevedeli ste to o sebe a ja som cítil stále väčšie a väčšie zhnusenie zo teba samého. Zhnusenia nebolo nikdy dosť. Sedel som s tvojou spolužiačkou. Zabával som ju. Vždy som bol zábavný. Zabával som sa a pil. Všetko sa mi zlieva. Tvoja chuť, chuť tvojho brata, tvojej spolužiačky.

Pamätám si len jedno, aké to je zvracať od žiaľu. Dočerta s tebou. Videl som v meste tvojho syna. Bol krásny ako ty pred dvadsiatimi rokmi, až sa mi chcelo vykríknuť tvoje meno a... možno ho udrieť. Možno... Nie.

Je to preč. Všetko je preč. Tie spomienky už lietajú okolo mňa len keď mi ich niekto pripomenie. Nebudím sa v noci spotený s mokrými očami. Nanajvýš ma zobudí chrápanie môjho manžela. Vtedy však vždy znova zaspím. Spokojný.

sobota 5. mája 2007

Mŕtve polia



pokosené pole
plné ostrých nožov
neosiate, prázde
napĺňa ťa hrozou

jar však znova príde
život je už taký
v mŕtvom poli zrazu
kvitnú divé maky

krvavé je pole
žiaľom a či láskou
krvave je celé
krásou divých makov

divé bez kontroly
bez zbytočných strachov
za výdychom nádych
z krvi divých makov