
Na konci celej tej výstavy bola časť, v ktorej vystavovali recyklované umenie. Najviac si pamätám dve sochy. Muža a ženu. Žena mala prsníky z dvoch strieborných lievikov a mužov penis bol z nejakej zlatej asi inštalatérskej rúrky. Bolo to fascinujúce najmä preto, že to bol úplný začiatok sedemdesiatych rokov a že to bol prvý penis, ktorý som v živote videl.
Vstupenka na tú výstavu stála dve koruny a ja som vtedy dlho nemal zmrzlinu, lebo som si kupoval vstupenky, zbieral tie super guľaté odznaky a pozeral na ten zlatý penis a strieborne prsia. Netuším koľkokrát som tam spolu bol, ale pamätám si ako som tam raz videl mladých umelcov, čo vyrábali z odpadu autá a kvety. Jeden z nich bol proste nádherný. Mal hrivu blonďavých vlasov a úsmev plný zubného strojčeka. Vyrábal prekrásne kvety a striekal ich nejakou farbou a smial sa len tak pre seba.
Bola to láska na prvý pohľad. Už ma nezaujímal ten zlatý penis, ani odznaky ani kreslená kvapka. Chodil som tam aj trikrát za deň a keď tam bol on, dlhé hodiny som sa pozeral ako zo starého odpadu vyrába tú krásu. Moja prvá veľká láska. Čistá, lebo verte, žiaden chtíč nebol prítomný. Čistejšia ako platonická a napriek tomu sa mi dych úžil vždy keď sa na mňa pozrel a usmial tým strojčekovým úsmevom. Snívali sa mi sny ako sedíme spolu v parku a ja mám plnú náruč tých nádherných nevoňavých kvetov, ktoré vyrobil len pre mňa.
Chodil som pravidelne. Pozerával dlhé hodiny. Raz sa môj bolonďavý anjel postavil od pracovného stola a podal mi krásne autíčko. Povedal mi niečo v nezrozumiteľnej reči a usmial sa na mňa tým strojčekovým úsmevom, z ktorého sa mi točila hlava a vynechávalo mi moje malé detské srdce. Ani netuším ako som zakýval hlavou na znak nesúhlasu a prstom ukázal na zlatú orchideu. Zakričal niečo na ostatných. Vzal mi autíčko a dostal som do rúk ten veľký kvet. Bol som šťastný ako v nebi. Všetci sa smiali a ja som vedel, že sa nesmejú na mne, ale so mnou.
Jednu noc stan zbalili. Zmizol. Ráno po ňom zostala len zošliapaná tráva a môj neutíchajúci plač. "Prečo plačeš?" No čo som asi mal odpovedať. "Lebo tá výstava bola taká krásna."
Dnes je celá táto spomienka len ako bodka na impresionistickom obraze. Premýšľam a uvedomujem si, že jeho tvár starla so mnou. Vystupuje z tieňa skôr tušená. Dnes ho vidím ako dospelého muža, ale ak sa nemýlim tí predsa strojčeky na zuboch nenosia.

10 komentárov:
krucinálšpagát, aj ja som si týmto spomenul teraz na jednu moju detskú lásku... a takú, že totálnu... dík.
inšpiroval si, spomenula som si aj ja...
JG - detske ... jake ine by mohli byt ako ze uplne TOTALNE. A tato bola navyse PRVA. Lebo detska bol aj ...to radsej neprezradim.
Germa to bol ucel. :)
ucel splneny aj co sa mna tyka.-)
zvlastne, krasne zive, citam ta akoby sa mi pred ocami odvijal dej nejakeho filmu... velmi prijemne... :)
ďakujem
krasne
ach... nadherne...
ano, detska je ta, ktora vie byt taka ta uplne, ze totalna...s vekom a skusenostami to uz tak totalne nejde :(
krasne a dojimave zaroven. zvlastne, ako su mi tvoje pismenka blizke,,,
Zverejnenie komentára