nedeľa 9. augusta 2009

Sedíme spolu...



Sedíme spolu v úplne prázdnom gay klube v pivnici. Je ešte skoro na to aby tu niekto bol a tak sme sami a mne to práve teraz vyhovuje. Manžel ma pozval do klubu a tak sedíme a rozprávame sa a ja som James Bond a popíjam téměř práškové Martiny se dvouma olivama. Už si ani nepamätám, že koľkáte.


Prichádzajú ďalší dvaja chalani. Zjavne párik o málo mladší o nás. V prázdnom klube si sadajú k nám a dáme sa do reči. Téměř práškové Martiny se dvouma olivama začína účinkovať a ja objednám u čašníka hudbu. Pustí Makarenu a ja s manželom a s nejakými troma, štyrmi téměř práškovými Martiny se dvouma olivama skáčeme po parkete. Heeeeeeej Macarena...


Párik sa pridá a fakt skvele sa zabávame. Makarena hrá tuším stále dokola. Ale klub sa začína napĺňať a prichádza aj diskjokej vypína Makarenu aby si mohol pripraviť všetky stroje a prístroje a zábava sa rozbieha a ja Vougujem len pre manžela. Madona ma podrží aj keď by som mal už pomaly ležať v kaluži téměř práškového Martiny se dvouma olivama.

*******

Nad barom v televízore púšťajú porno a vzduch sa stáva nejaký elektrizujúci a ja sa stávam ešte elektrizujúcejším. Požiadam manžela aby mi objednal ešte jedno to téměř práškové Martiny se dvouma olivama.


- No dobre musím ti povedať, že to desiate Martini ti objednám, ale domov ideme nočákom. Lebo buď mám na Martini, alebo na taxík, na oboje nie.


Nemám ani potuchy kde sa to vo mne vzalo. Pôvodne som to tuším aj myslel ako vtip a nakoniec to vypálilo úplne vážne. S mojim úžasným zmyslom pre tetrálnosť a naozaj pomerne dosť nahlas zo mňa vypadlo.


- To mi chceš akože naznačiť, že pozveš dámu do podniku a nemáš ani na desať Martini a taxík?


Smeje sa a odchádza, od svojho bývalého si požičiava stovku. Dostávam ešte jedno téměř práškové Martiny se dvouma olivama a so zadosťučinením ho vypijem Jeho bývalý mi lezie na nervy a aspoň mi zaplatil to Martini sviniar lebo ma rozčuľuje.


Tu cestu taxíkom domov si ešte pamätám. Potom už nič moc. Desať téměř práškových Martiny se dvouma olivama spravilo svoje. Takže neviem s istotou povedať, či sa manželovi tá nadmerná investícia do mojej povoľnosti oplatila. Ale po pravde ako sa poznám. Určite áno.



utorok 4. augusta 2009

Zamiloval som...

Zamiloval som si ich na prvý pohľad. Vedel som to hneď. Hneď ako som si pozrel prvý diel prvej série sci-fi seriálu Torchwood, vedel som, že toto bude moja srdcovka. Keď si môj drahý pozrel niektoré kúsky so smiechom povedal: „Tak toto je seriál ako napísaný pre teba. Je v ňom všetko čo máš rád. Ako keby si povedali, spravme mu radosť a napíšme seriál iba pre neho, nejaké sci-fi s homo zápletkou. To ho poteší.“

A mal pravdu v BBC one v tomto seriáli použili všetko čo milujem. Sci-fi, suchý anglický humor, premyslené zápletky a pohľad na hlavných hrdinov aj cez ich ľudské stránky. Tie narážky na sex a vzťah ktorý sa pomaly, ale iste vyvíja medzi strašne sexi Kapitánom Jackom a uhladeným a nie menej sexi pomocníkom Iantom, to sú čerešničky na skvelej torte Torchwoodu.

A ja som si ich všetkých zamiloval. Inteligentná zábava pre dospelých, pri ktorej som sa trochu bál a trochu tešil a trochu sa opíjal tými skvelými krásnymi a sexi hercami. Bolo to jednoduché milovať ich. Boli to predsa hrdinovia, čo denne zachraňujú svet od zlých emzákov. Lebo v 21. storočí sa všetko zmení, ale Torchwood je pripravený. Kapitán Jack nakoniec Ianta zbalil, alebo to možno bolo naopak, pretože Inato s trochou strachu v hlase pozval svojho kapitána do kina a na pizzu. Bolo to milé a trochu smiešne a veľmi vzrušujúce, keď Jack povedal len jednoduché: "Áno". A potom na svadbe svojej kolegyne si konečne zatancovali svoj prvý slaďák a druhá séria sa blížila ku koncu a ja som sa už nevedel dočkať tej sľubovanej tretej série.

Nikdy som ju nemal pozerať. Nikdy.

Krátke upútavky sľubovali, že sa vzťahu Jacka a Ianta bude venovať oveľa viac pozornosti, pretože bude v tretej sérii dôležitý. Kritika spievala ódy o tom, že tretia séria je geniálny počin, ktorý nie je založený len na špeciálnych efektoch, ale na vynikajúcom herectve a silných emóciách. Že to bude ľudský príbeh plný osobného utrpenia a tragédie.

Už to ma malo varovať. Malo.

Všetko začína celkom nevinne. Jack a Ianto sú pár. Hoci kapitán sa drží trochu späť. No on je totiž nesmrteľný. Teda presnejšie, nedokážu ho zabiť, ale či nikdy neumrie, to nevieme. A verím, že pozerať sa na to, ako milovaná osoba starne a umiera, zatiaľ čo ja som stále rovnaký, môže byť ťažké a možno sa zdá jednoduchšie tváriť sa, že vlastne o nič nejde. Ale keď Ianto zachráni Jacka a postaví sa jeho hranému nezáujmu, aj ten nakoniec prekoná. Je cítiť, že sú skutočným párom. Že im na sebe záleží. Vtedy je jednoduchá a vtipná scéna, v ktorej sa Ianrto snaží nahovoriť kapitána na sex.

  • Myslel som teraz a tu.

  • Ale je tu...? Ukazuje Jack smerom k ďalšiemu kolegovi v Torchwoode.

  • No tak ho niekam...

  • Prosím ťa mohol by si ísť niečo vybaviť tak na dvadsať...

  • Tridsať!

  • ... tak na tridsať minút?

  • Ale, fazuľa je už skoro hotová!

  • Aha?

  • Skurvená fazuľa.

No a toto je posledná vtipná vec v tomto seriáli. Potom sa to všetko poserie a ja v noci sám v našej obývačke pozerám ako Ianto (ten spoľahlivý a loajálny Ianto, ten milujúci a oddaný Ianto) umiera v náručí svojho kapitána. Tečú mi slzy ako hrachy a nedokážem ich zastaviť. Spomínam si na excelentné kritiky a chytá ma zúrivosť. Toto sa predsa nemalo stať. Toto nie! Seriem na herecké výkony a na skutočné ľudské drámy. Toto nemala byť Skrotená hora! Toto je moja zábava na sobotňajší večer, suché hlody a sexi herci. Niečo čo mi zlepší náladu. Chcem napísať do BBC, napísať im že ich nenávidím, že sú len skurvení homofóbi.

Že ich nenávidím. Nenávidím.

Naozaj sa nedokážem ubrániť. Viem, že je to len film, že sú to herci, že predstaviteľ kapitána Jacka je homosexuál, ktorý dlhoročne žije so svojím priateľom, že je všetko v poriadku, že je to len smutný film, akých som videl už kopu. Ale nepomáha to. Jedného zabili, druhého zlomili. Všetko je na hovno a ja revem a revem a neviem prestať. Dopozerám aj posledné dva diely, čakám zvrat, nesmrteľný kapitán, ktorý dokáže cestovať v čase. Aký problém aby priviedol svojho Ianta späť? Nakoniec kapitán opäť zachráni zem pred najstrašnejšou hrozbou celého seriálu. Pritom zničí vlastného vnuka a stáva sa zlomeným mužom, ktorý uteká preč od všetkého a všetkých. Kto nás teraz zachráni pred zlými emzákmi? Iantov pohreb sme síce nevideli, ale... Posledné dva diely preplačem, lúčim sa Jackom a cítim sa hrozne. Píšem ešte krátku správu do hodnotenia filmu, že tretiu sériu pokladám za čistý sadizmus od jej tvorcov. Ráno nájdem odpoveď – stránku na ktorej ľudia žiadajú svojho Ianta späť. Chcú ho. Potrebujú ho.

A ja ho potrebujem tiež. Chcem vedieť, že hrdina môže byť gay. Že gay môže byť hrdina.


Kapitán Jack

Úžasný Ianto

A to je niečo medzi nimi.

A toto je skutočný životný partner Johna Barrowmana Scott Gill, s ktorým dnes žije vo Veľkej Británii.

piatok 18. januára 2008

Dnes to bude

Dnes to bude veľmi krátke. Len som sa tak predieral sieťou a naráz toto.

Tak si to vychutnajte. A ochraňujte lásku.

nedeľa 30. decembra 2007

šnr

Tak aký bol ten, čo sme si očíslovali ako 2007? Dobrý, lepší, najlepší? Alebo zlý, horší, najhorší? Tak aký bol? No veď je to jedno, už je skoro za nami. Tých pár hodín ešte vydržíme a šup do nového. Bude sa volať 2008. Tak nech je lepší, ako ten čo práve končí. Že by som čitateľom zaželal? Veľa zdravia, šťastia, lásky...? Veď to poznáte a vlastne verte tomu, že by som vám to všetko nie len zaželal, ale ak by záležalo odo mňa, tak aj doprial. A ešte viac a viac a najviac. Čo by sa len do vás zmestilo.

Tak teda nech sa v novom roku veľa usmievate.
Lebo úsmev je fakt super. Má moc, zlepšiť náladu aj všetkým okolo vás a dokáže strhnúť skutočnú reťazovú reakciu.

Jedzte veľa zeleniny a ovocia
Nie že by sa to nejako zvlášť hodilo k novoročným vinšom, ale vláknina robí s ľuďmi hotové divy a ako bonus sú tu ešte všetky tie vitamíny.

Veľa sa objímajte.
Nemusí to byť nič vášnivé a erotické. Stačí aj len také jednoduché, priateľské objatie. Je totiž dokázané, že objatie lieči.

Chodievajte veľa do prírody.
Stačí malá prechádzka. Čerstvý vzduch, slnko a voda majú na človeka blahodarné účinky. Napríklad aj na obeh.

Každý deň si aspoň trochu zatancujte
Tanec je obdivuhodný prostriedok na zlepšenie nálady a zdravia. Endorfíny fičia. A hlavne. Pri tanci sa skoro každý cíti viac sexi.

Ak ste sami, buďte ostražití.
Nikdy neviete, či sa práve teraz vo dverách neobjaví ten jediný, pravý a naozajstný.

Alkohol pite vždy len s mierou.
Veď si len predstavte, že by sa ten pravý objavil a vy na neho budete pozerať takto.

Venujte sa športu.
Nič tak nezlepší vašu vizáž ako pravidelné športovanie. To len ako bonus, keď sa objaví ten pravý.

Pomáhajte slabším.
Nestačí len dobre vyzerať. Veď skoro všetci (vrátane mňa) hovoria, že to dôležité je vo vnútri. A tým nemyslíme v trenkách.

Dodržujte osobnú hygienu.
Keď už pracujete na svojej fyzickej aj vnútornej kráse, skúste aj voňať.

Občas pomáhajte aj doma s domácimi prácami.
Veľmi často je práve tam nejaký ten človiečik, čo si to naozaj zaslúži.

Veľa spite.
Spánok posiľňuje a regeneruje a keď už na sebe budete tak tvrdo pracovať, zaslúžite si trochu toho odpočinku.

Ak máte s kým,
často sa bozkávajte
a rozprávajte,
ale hlavne
nikdy, nikdy, nikdy
nezabudnite snívať.
Želám vám, nech sa vám splní všetko, čo vás naplní skutočným šťastím a pokojom.

Váš Fan.

nedeľa 25. novembra 2007

Moja desina

Moja RSSka vypľula v poslednej dobe niekoľko postov o obľúbených knihách. Lepšie povedané niečo ako TOP TEN mojich románov. To ma teda mimoriadne potešilo. Najviac asi preto, že v poslednej dobe sa ku mne z viacerých strán dostala divná informácia, že čítať romány je zbytočná strata času a preto ja v zásade čítam len faktografickú a odbornú literatúru. Čudné.

Neviem si predstaviť, že by som si už nikdy neprečítal nejaký dobrý román. Na nočnom stolíku je vždy vedľa okuliarov, budíka, pohára z vodou a nočnej lampičky aj nejaká tá kniha. Skôr som premýšľal nad tým, či dokážem vybrať len desať. To je asi naozaj problém, a tak sa pokúsim vybrať niečo zo všetkých žánrov, ktoré som v svojom živote prečítal. Tu je mojich Top Ten románov ako som si na ne spomenul.

1. Orson Scott Cart - Enderova hra. Dostal som ju od brata. Pre mňa je séria románov o Enderovi top v Sci fi literatúre. Vybral som z nej prvý diel, hoci by som sem rád dal celú séiu. Tak aspoň spomeniem aj Mluvčí za mrtvé a Xenocída.

2. Adams Dougles - Stopárov sprievodca po galaxii. Požičal mi ju kamarát a ja som ju potom dlhé roky zháňal po antikvariátoch. A zohnal. Je to vlastne ďalšia séria a zároveň ďalšie sci fi. Táto trilógia v štyroch knihách a piatich častiach ma svojho času dostala tak, že som ju nedokázal prestať čítať.

3. Antoine de Saint - Exupéry - Malý princ. Darček od maminy k šestnástinám. Vlastne sme boli kúpiť rifle a ako vždy sme sa zastavili v kníhkupectve a tam ju mamina zbadala a pridala ju k rifliam ako ďalší darček. Nedokážem povedať, koľko krát som tú knihu už čítal. Vlastnil som jej spolu niekoľko desiatok vydaní a keď ju práve vlastním, nosím ju všade zo sebou. Vždy sa nájde niekto, kto ju nepozná, a tak mu ju hneď na mieste darujem. Práve teraz nemám žiadnu.

4. Fiodor Michajlovič Dostojevskij - Zločin a trest. Kúpil som ju v antikvariáte, pretože som ju potreboval na povinné čítanie z ruského jazyka. Počas jej čítania som sa dostal k absolútnemu pubertálnemu vytrženiu. Každý kto ju nečítal, "lebo to bolo povinné", mal by to skoro napraviť.

5. Iris Murdochová - Milé a pekné lásky. Ďalší úlovok z antikvariátu. Požičal som ju kamarátke zo školy a odmietla mi ju vrátiť. Pol roka som behal po antikvariátoch a už ma poznali všetky predavačky. Zohnal som ju tri dni pred Vianocami. Bol to skvelý darček za 5 Kčs.

6. Linnanhoski Johannes - Pieseň o červenom kvete. Zasa príspevok od maminy. Severská literatúra v mojom zozname musí byť. Je to zvláštna atmosféra a silný pocit všade prítomnej prírody. Vybrať jedného autora bolo ťažké, nie to ešte len jednu knihu. Nádherné poetické a pri tom čisté.

7. Keri Hulmeová - Kamenní ľudia. Toto mi priniesol manžel, za čo mu patrí nehynúca vďaka. Kniha z Nového Zélandu, ktorá ma dostala od prvého slova. Veľmi dlho kraľovala môjmu rebríčku a zatiaľ som ju prečítal tri krát. A určite sa ku nej ešte vrátim.

8. Haruki Murakami - Kafka na pobřeží. Odporučil mi ju kamarát a spravil dobre. Po jej prečítaní sa Murakami stal mojim obľúbeným autorom. Magický realizmus je niečo, čo ma vždy absolútne uchváti.

9. Richard Bach - Jediný. Bacha som objavil vďaka kamarátovi z vydavateľstva Aquamarín. K najznámejším dielam tohto autora patrí bezosporu Čajka Jonathan Livingston. Mojím top je však Jediný. Kniha má pre mňa hlboké duchovné posolstvá. Ťažko niečo dodať.

10. Raymond Douglas Bradbury - Z prachu zrodení. Ďalšia knižka, ktorú priniesol do spoločnej domácnosti manžel. Literatúra pohybujúca sa na hrane medzi sci fi, hororom a poéziou. Až mi bolo ľúto, že táto útla knižočka skončila.

Viete čo, asi by som takýchto zoznamov mohol napísať desať a stále by zostalo niečo, čo by som chcel pridať. Len som ho skončil a chýbal mi tam Viktor Hugo, Agata Christie, Paulo Coelho, Robert Fulghum, Trygve Gulbranssen, Miloslav Urban, Archibal Cronin, Stephen King, Joseph Heller, Franz Kafka, Mika Waltari, J. R. R Tolkien...

A že vraj čítať romány je strata času. Taká hlúposť.

Ešte ďalšie desiny Lemuel, Hamilton, Upirka, AIF,

PS Dajte svoje som zvedavý


štvrtok 15. novembra 2007

Z času na čas...

Z času na čas natočia nejaký film z homosexuaálnou tématikou. Z času na čas sa nejaký ten homosexuál objaví, ako jedna z postáv v bežnom filme, alebo seriáli. Z času na čas sa na to aj dá pozerať a z času na čas je to strašný grc, plný manipulatívnych sračiek. Napriek tomu už vzniklo niekoľko fakt skvelých filmov a dnes som práve dopozeral jeden z nich.

Ak by som mal určiť gay film tohoto desaťročia tak by to bez debaty bola rozprávka, ktorú som videl dnes. Nie len pre to, že krásny princ bol naozaj k sežrání. Však len pozrite.











a ani v civile nieje 25 ročný Charlie Cox na zahodenie.

























Fakt pecka je v rozprávke Stardust však niekde celkom inde. Skvelý a neopakovateľný Robert De Niro v úlohe homosexuálneho pirátskeho Kapitána Shakespeara. Ak existuje nejaká výročná Gay cena roka, navrhujem De Nira na jej udelenie. Dávno som nevidel tak úžasne, zábavne, s nadhľadom a prirodzene zahraného homosexuála. Jednoducho bravúrne. De Niro by to s absolútnou vážnosťou mohol vyhrať v kategóriach best Coming Out, best Gay Hero, best travestie scene a filmu Stardust by som udelil aj gay hlášku roka.

- Ale kapitáne, vždyť my už dávno víme že jste buk.

Fakt som sa skvele pobavil a ak ste Hviezdny prach ešte nevideli, stopercentne si ho bežte pozrieť. Mne sa páčil veľmi a dávam deväť a pol z desiatich.

utorok 13. novembra 2007

jesenný

natriem si ústa
tichým jesenným
z privretých viečok
smútok nesie mi

spomienky bolia
šedo meravo
vietor ich zbiera
s hlavou boľavou

zozbiera všetky
žiadnu nenechá
spomienky miznú
slabá útecha

rukou ma nájdeš
spasíš objatím
so vzdychom nočným
smútku odletím

natriem si ústa
nežným jesenným
horúci dotyk
tomu uverím



štvrtok 1. novembra 2007

Ja viem, že...

Ja viem, že som v poslednom čase dosť málo písal. Ale je to preto, že som dosť veľa písal. Naozaj. Dnes to začína, vlastne už to začalo a nájdete to tu

http://sukromneprievany.blogspot.com/

Tak pekne čítajte. A len tak zo zvyku. Jeden obrázok.

piatok 21. septembra 2007

Horny taxi...

Horny taxi je nový drink. Namiešajú vám ho len v najvyberanejších nočných baroch a je povolené ho servírovať až po desiatej hodine. Existujú dve základné verzie a dve málo známe verzie tohto drinku. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa jedná o drinky, ktoré spolu nesúvisia pretože ingrediencie sa nepodobajú, a aj výsledná farba je vo všetkých prípadoch celkom iná.


Horny taxi sa vždy podávajú vo vysokých štíhlych pohároch na šampanské, ktoré sa volajú Flauty. Pohár sa neobvykle podáva na malom dezertnom tanieri. Prečo to bude jasné z receptúry.


Základné verzie sú Hard a Virgin



Hard horny taxi.


Na dno pohára nalejeme čokoládový likér, zalejeme šampanským, navrch príde nevyšľahaná šľahačka. Na dezertný tanierik umiestnime flautu (teda ten pohár) a k jeho stopke priložíme dva kopčeky kévovej zmrzliny. Ozdobíme voľne vystreknutou šľahačkou a celé to oblejeme vodkou, ktorú zapálime. Podáva sa horiace.



Virgin horny taxi.


Na dno pohára dáme rozmačkané jahody na ne nalejeme jahody rozmixované s jahodovým džúsom, medom a trochou balsamikového octu. Dovrchu dolejeme nevyšľahanou šľahačkou. Ku stopke pohára naaranžujeme už známym spôsobom dva kopčeky jahodovej zmrzliny. Šľahačkovú ozdobu a horiacu vodku celkom vynecháme. Podávame orosené.



Prvú málo známu obdobu horny taxi poznajú len veľmi otrlí barmani a je to naozaj adrenalínový drink.



Absolut horny taxi.


Na barový pult rozlejeme šľahačku. Vhodíme pár pokrájaných jahôd. Zastrekneme vodkou a zapálime. Zmrzlinu vynecháme. (V uzavretých spoločnostiach môžeme pridať aj lyžicu tvarohu).
Nepodávame.


No a nakoniec verzia, ktorá sa nikde na svete neujala. Ba čo viac stretla sa s veľkým odporom u návštevníkov nočných barov.


Dream horny taxi.

Do pohára nalejeme minerálku. Hosťovi oznámime, že v bare máme aj vodku a jahody. Zmrzlinu vložíme do samostatnej misky k poháru sa nesmie ani priblížiť. V zásade vždy len jeden kopček. Podávame s dvadsať minútovým meškaním.


********


Ak vám nejde do hlavy čo toto malo byť, netrápte sa. Proste som možno vyhral jednu sklenenú vitrínu vo veľkosti bežného chlapa. Každopádne som pre to urobil čo som vládal. :))))

štvrtok 20. septembra 2007

Prvé tri...

Prvé tri týždne na novom mieste. Čas uteká tak rýchlo, že ani nestíham sledovať jeho tok. Doslova sa len otočím a je čas ísť na obed. A po obede je to rovnaké. Netuším, ako je možné, že je už šesť hodín a za oknami sa pomaly zvečerieva. Plaváreň je miestom totálneho unavenia a zároveň totálneho nabitia bateriek. O jedlo a všetky veci okolo domácnosti sa stará manžel a ja som každý deň viac a viac šťastný, že ho mám. Že sa máme.

Adrenalín vyplavený zo stresu pri zmene zamestnania sa stará o skvelé výkony. Sám seba prekvapujem, keď totálne búram vlastné predstavy o svojich hraniciach. V skutočnosti som ani netušil, kde boli ukryté a ako boli zanesené úplným a únavným stereotypom.

Prvý krát ochutnávam naozajstnú moc. Neskrytú za listy metodík a predpisov. Moje slovo dostalo váhu. Niekto chce vedieť, čo si myslím ja a očakáva, že sa o moje vety bude môcť oprieť. Rozhodujem. Prikazujem. Žiadam...

Zrazu chápem to, ako moc deformuje človeka. Operujúc všetkým, čo som sa naučil o živote, snažím sa nestratiť tú zdravú dávku seba pohŕdania a neprepadnúť tej lákavej ponuke vlastnej dôležitosti. Vidím veci, o ktorých som vždy len premýšľal. Vidím, ako sa s človeka stáva 'Boss'. Ale viem, že zatiaľ som OK, lebo som si sám sebe zároveň pekne smiešny.

Práca ma napĺňa. Ešte len tretí týždeň, ale za sebou už niekoľko kompletných nových strategických návrhov. Teraz viem, že som vždy chcel byť šéf. Naozajstný veľký šéf. Dokážem to. Robia čo chcem a ja sa pri tom necítim byť viac ako oni. A oni to cítia a podriaďujú sa s uznaním. Ty koxo. Som dobrý. Bavím sa. Hrám sa a pritom riadim milióny. Vždy ma to bavilo. Robím čo ma baví. Konečne!

Premýšľal som, prečo som si vlastne taký istý? Veď hlava vytesní čokoľvek. Bez problémov som tri roky nevidel, že som dovolil, aby ma hrubo zneužívali. Čo nevidím teraz? Čo vytesňujem zo zorného poľa?

Hlavu oklamem. To sa mi darí aj nechtiac. Ale telo nie. Telo má svoju vlastnú bunkovú múdrosť zdedenú od praotcov. Telo sa nemýli. A telo mi dáva signály, ktoré som už roky nepočul. Dobre spávam. Baví ma hýbať sa. Som pohyblivejší. A hlavne. Fakt je to tak, aj keď sa to môže zdať hlúpe (možno dokonca nechutné) pravidelne vylučujem. Telo mi jednoducho hovorí. Konečne je všetko tak ako má byť.

No a prečo to sem všetko píšem? Je to vlastne odkaz. Ostrovanka teš sa! Ak ideš robiť niečo, čo si vždy chcela, tak to pravé lietanie ešte len príde.

PS: Občas večer premýšľam nad tým, kedy príde ten správny čas, aby sa moji šéfovia dozvedeli, že ten ich nový šéf, z ktorého sú teraz taký hotoví, je buzna. To bude len tá správna adrenalínová bžunda.

utorok 7. augusta 2007

Tvár za blogom...

Tvár za blogom to je náhodou skvelý nápad. Ale dnes vám ponúkam novú vylepšenú verziu. Veru tak. SIMPSONIZUJTE SA!




Žiaden strach stretneme sa v tom onom... Springfielde.

Navyše tento program je mimoriadne ohľaduplný. Hoci má jednu postavičku s jemnou nadváhou. Tvár budete mať vždy štíhlu a príjemnú. Tak ešte foto celej postavy a čakám vás.





sobota 4. augusta 2007

Sedím na...

Sedím na stoličke v tvojej spálni. Zamilovaný a šťastný a s egoizmom decka ti vešiam na nos svoju pravdu. Ležíš v posteli, je skoro ráno a ja som práve pricestoval domov. Spýtala si sa - Ako bolo s Annou? A obaja vieme, že som s nijakou Annou nebol. Otázka má prízvuk strachu, ale ja som zamilovaný. Čerstvo, nádherne a bláznivo a už konečne chcem, aby si sa ma prestala pýtať na ženy v mojom živote a na svadbu. Chcem ti to konečne povedať. Nechcem to svoje po pubertálne šťastie kaziť žiadnym klamstvom.

- Nebol som s Annou.
- Ja viem, ale neviem čo sa deje.
- Musím ti niečo povedať. Bol som odcestovaný za mojim priateľom.
- No a to si mi nemohol povedať? Že ideš za nejakým kamarátom?

Schválne nechceš pochopiť. Používaš slovo kamarát, ale slzy ti tečú z očí.

- Nie, to nie je len taký nejaký kamarát. Ja som na chlapcov. Som homosexuál.

Je to vonku. Plačeš. Plačeš a najradšej by si si ďalej myslela, že som bol s Annou.

- A naozaj? Naozaj to musí byť muž? Veď už si chodil s tým dievčaťom a mal si ju rád...
- Nie nemal. Pretvaroval som sa...

V očiach a na tvári ti vidím ten výkrik - Tak sa pretvaruj ďalej! - ale pokračujem, akoby som ho nezbadal.

- ... a dosť som tým trpel. A už nechcem trpieť. Teraz som veľmi šťastný. Vyzerá to, že som si niekoho konečne našiel. Chcel som, aby si to vedela. Nechcem už klamať a nechcem sa ani pretvarovať. Pozri, mohol som byť napríklad narkoman, alebo mať nejakú strašnú smrteľnú chorobu. Ale nič z toho. Som len homosexuál.-

Veta ako z lacného amerického scenára nezapôsobila. A čo iné som čakal. Plačeš. Sťažuješ sa na svoj ťažký život. Na to že si musela prežiť všetky tie údery, čo mnohé iné nemuseli. Plačeš.

Ja sa teším. Konečne si budeme môcť zavolať a neskrývať sa pri tom. Konečne mi bude môcť napísať dlhý a zamilovaný list. Konečne.

List prišiel veľmi skoro. - Prepáč ale musíme to skončiť...diaľka je pre mňa priťažká...niekto iný...je pri mne, keď ty si ďaleko... - (a aj moje obľúbené...) - si pre mňa príliš dobrý.-

Všetko to prichádza pomaly. Veľmi pomaly. Krok po kroku sa snažíš nájsť v sebe cestu k homosexualite svojho syna. Krok po kroku chceš vedieť, ako som žil.

- Kto bol prvý?
- Vysoký. Pamätáš? Bol u nás na večeri.
- Nenávidím ho.
- To máš jedno. Keby to nebol Vysoký, bol by niekto iný.
- Ja viem, ale aj tak ho nenávidím.

Hovoril som ti len veľmi málo o tom kam a s kým idem. Zdalo sa mi, že ťa musím chrániť pred vecami, ktoré ti nemusia byť príjemné. Nakoniec si začala vždy sama.

- Niekoho máš?
- Áno.
- A je to... vážne?
- Dúfam.
- Tak čo ho neprivedieš?
- Ty by si chcela?
- Áno. Si môj syn nie? A máš vážnu známosť. Tak chcem vedieť s kým. Veď ja to nejako prežijem len to, že nebudeš mať deti, je pre mňa príliš ťažké. Bol by si skvelý otec.

Na oficiálnu návštevu prišli postupne traja muži. Dvaja prví, Vedec a niekto o kom nikdy písať nebudem, sa odporúčali. Tretí je so mnou až dodnes.

Aj cestu si si našla, hoci sa nedá povedať, že by ste si s mojim sadli. Podľa mňa ste príliš rovnakí a zároveň príliš odlišní. Ale akceptovala si, že je súčasťou môjho života a teda aj našej rodiny. A podobne je to aj u jeho matky. Privítala ma. Akceptovala.

Pred nedávnom ste obe oslavovali šesťdesiatku. Každá samostatne. S rodinou a s priateľmi. Boli sme spolu na oboch oslavách a bolo to príjemné a rodinné posedenie. K mojim bláznivým neteriam tak pribudol nový synovec.

Na jeseň pôjdete spolu na dovolenku. Uvidíte sa prvýkrát. Už pätnásť rokov ste vlastne rodina, ale ešte nikdy ste sa nestretli. Tak dúfam, že to zvládnete. Naše mamy.

piatok 13. júla 2007

Dnes len...

Dnes len tak narýchlo, inšpirovaný posledným Medenkiným postom. Keď som po prvýkrát videl Cirque du Soleil, vyrazili mi dych. Dokonalá súhra tanca, spevu, hudby a úžasných artistických výkonov. Tri hodiny absolútneho očarenia. Tak si ja pamätám ich predstavenia. Okrem iného som mohol vidieť aj číslo, ktoré sa sem do Fanatica mimoriadne hodí. Pod názvom Dvaja muži, skvelá tanečná miniatúra. Díky Medenka za pripomenutie.



Láska či súboj?
Čo spolu vedú
dvaja v posteli?

Neha či sila?
Bolí to vlastne
keď šíp vystrelí?

Malá smrť príde.
Láske sme cestu
srdcom prestreli.

štvrtok 5. júla 2007

Len pred...

Len pred pár dňami som sa tu v jednej diskusii pod postom o pochodujúcich odborároch rozčuloval, že kde to ja sakra pracujem. Plat nie bohvieaký, výhody vlastne žiadne o nejakých bonusoch ani nechyrovať dovolenku len presne podľa zákona. No konec. Poradil mi vtedy Nick, že mám teda takúto prácu rozhodne zmeniť. Tak som ho poslúchol, dobré rady treba poslúchnuť no nie?

Takže od včera mám novú prácu, nastupujem od septembra a vyzerá to, že z výhodami je to oveľa lepšie a hlavne povedzme si pravdu peniaze sú až na prvom mieste... Tak len aby ste vedeli, že sa mi darí a že som taký nejaký spokojný, že sa mi podarilo postúpiť v tej mojej bezvýznamnej kariére o pár schodíkov vyššie.

Manžel sa potešil, konečne si dáme opraviť tie blbé okná a pôjdeme na najekú úplne opulentnú dovolenku a potešil som sa aj ja, že v čase keď všade na okolo sú mladé dynamické kolektívy (prepáčte fakt neznášam toto slovné spojenie) sa aj ja dokážem pomerne slušne predať na trhu práce. A malá drobnosť šéf je starší ale fakt veľký sympaťák.

No a načo je na konci tohoto postu tá fotka? Na nič. Šak nemôžeme sa len tak potešiť? Aspoň tí a tie čo si také radi pozrú?

piatok 22. júna 2007

Mali by sme..

Mali by sme konečne ísť na dovolenku. Konečne spolu, konečne sami. Cez deň aj v noci len ty a ja. Kam by si chcel ísť? Vyberieme nejaké miesto kde by sa ti páčilo. Niekde u nás. Na nič drahšie aj tak nemáme. Premýšľali sme, sediac na hlavnom námestí, keď okolo nás už padala noc a zajtra nás čakalo ranné vstávanie a potom práca. Nemali sme žiadne miesto kde by sme mohli byť len spolu. Dovolenka, naša prvá dovolenka, pre mňa bola prísľubom vyskúšať si aké je to byť spolu 24 hodín denne. Strašne som sa tešil.
Brno! Čo by si povedal na Brno? Žil som v tom meste a mám na neho tie najkrajšie spomienky. Prečo nie, súhlasil som, Brno je pekné mesto. Tak ja skúsim vybaviť nejaké ubytovanie.

Zlaté stránky (kdeže internet) na hlavnej pošte a brnenský telefónny zoznam. Najlacnejšie sú Jostely. Študentské internáty, ktoré cez letné prázdniny zívajú prázdnotou, pár korún a naša prvá spoločná izba. Internát pre zdravotné sestričky v Brne vyhral krátky konkurz. Bol temer úplne v centre a bol najlacnejší. Prvá spoločná posteľ. Aspoň na týždeň. Mal som pocit, že sa ani nedočkám.

Prihlásiť sa na vrátnici, teta mierne zazerala. Ale my sme boli šťastní a usmiati a to je nákazlivé, nakazili sme aj ju. Požičali sme si hrnce a taniere a príbory, na poschodí bola veľká kuchyňa a ja som sa chcel vážne blysnúť svojim kuchárskym umením. Aké je tvoje najobľúbenejšie jedlo?

A potom izba a nad posteľou najväčší obraz Panenky Márie aký som kedy videl. Internát zdravotných sestričiek to bola pravda, ale škola bola katolícka. A Mária v nadživotnej veľkosti. S rukami v ochrannom geste. No tá videla veci.

Na tú dovolenku strašne radi spomíname aj dnes. Ako som ti varil tvoje obľúbené jedlo, restovanú pečeň a skoro som ťa ňou otrávil. Hrdinsky si to vydržal a zjedol ju úplne všetku.

Ako sme stretli tvoju kamarátku či kolegyňu a ona výskala od radosti že ťa vidí. Kluci jeden kamarád oslavuje, narodil se mu syn. A tak sme oslavovali narodenie neznámeho syna neznámeho kamaráda a opili sme sa šampanským tak, že sme ledva trafili do tej našej izby.

Ako si mi kupoval chlebíčky, aby som v noci po sexe mal čo jesť, lebo po sexe mi jedlo chutilo oveľa viac ako klišeovaná cigareta. A ja som ich jedol ešte plný tvojho horúceho tela. Šťastný a uspokojený.

Ako sme zásobu kondómov minuli už v strede dovolenky a v sobotu večer sme v Brne zháňali nové. Boli sme divokí a mladí a začínali sme vždy už v sprche a tak sme sa radšej chodili sprchovať každý sám. Hej používali sme vtedy kondómy, snažili sme sa pristupovať k sebe zodpovedne, lebo sme obaja chceli, aby toho bolo oveľa viac než jedna spoločná dovolenka.

Ako som ťa nechcel pustiť na tvoju posteľ, chcel som aby si zostal pri mne, so mnou, vo mne a nikdy sa nevzdialil ani o kúsok.

Ako ma na diskotéke balil nejaký miestny borec a keď som ho odmietol , začal byť dotieravý a vulgárny a ty si sa s nim chcel kvôli tomu biť. Bože vieš ako mi to vtedy lichotilo?

Ako si sa spolu so mnou obliekol do mojej nočnej košele a tá to nevydržala a my sme sa smiali a boli vzušený zároveň.

...

Tá dovolenka bola naša prvá skúška o tom ako dokážeme spolu vydržať. Aké by to bolo byť naozajstný pár, nie len dvojica, ktorá sa stretáva v kaviarňach a na lavičkách v bratislavských parkoch. Bola zavŕšením nášho ročného spoluchodenia. Po nej sme zrejme obaja nadobudli istotu. Pocítili sme, že odpoveď na tú tichú a nikdy nepoloženú otázku je - Áno.

Naše áno sme spečatili celkom zvláštnym spôsobom. Testom. Spoločným testom na AIDS. Čakali sme na výsledok a naše testy sme si navzájom darovali. Jeden druhému prečítal výsledok - "Negatívny". Ešte si pamätám, že sme to urobili u teba v práci a potom...


štvrtok 21. júna 2007

A mám...

A mám toho dosť. To čo si ten drzák Malfoy dovoľuje. Tak on je najprv oprsklý a drzý a potom toto. Ja predsa Harryho zbožňujem od prvej chvíle. A teraz, keď už je skroro dospelý tak takáto rana. Rovno medzi oči. Moje nervy. No mňa asi porazi!

Ale ja mu to nedarujem. Ak si myslí, že mu to len tak prejde, tak je chlapec na omyle. Ja sa prihlásim na Rokfortskej univerzite na konkurz na miesto učiteľa obrany proti čiernej mágii. Koniec koncov aj tak je tam každý rok voľné a ja som v podstate od fachu a navyše aj tak chcem zmeniť prácu. Veď ja s ním zatočím. Nech sa teší milý Drago Malfoy. To si nezarámuje. Ja s ním spravím krátky proces. A nebude sa o Harryho otierať. Ani takto nie! A keď nedá pokoj tak to bonznem jeho arogantnému fotrovi. On je akože z lepšej spoločnosti tak mu určite bude proti srsti, čo jeho synáčik vyvádza!


PS Aspoň raz v živote som si chcel vyskušať žiarlivú scénu a aj tak to nebolo presvedčivé. Vieš čo Malfoy. Ži si!

sobota 16. júna 2007

To chceš...

- To chceš akože povedať, že pomaly mesiac nič nenapíšeš a potom sem dáš toto?
- Jasné že dám. A čo ti vadí?
- No nejaké hodnotné výpovede by to chcelo nie.
- Ale netrep. Je leto. Ľudia už chodia polonahí. Každý si príde na svoje. Minisukne končia pomaly vyššie ako začínajú. Chlapi v kraťasoch ukazujú tie svoje chlpaté, svalnaté a krivé nožiská. Tričká sú ľahké a priesvitné. Zábava. Výpovede nabudúce.
- No dobre ako chceš. Ale fakt toto?
- Áno. Viem si predstaviť aspoň desať ľudí čo sa na tom pobaví rovnako dobre ako ja.

Tak tento vnútorný dialóg som nad sebou šťastne vyhral. Moja uletenejšia polovička čo sa na obleky v skrini pozerá s vyvalenými očami a otázkou...
- Toto si mám fakt obliecť? Dnes nepôjdeme radšej do práce len v indickom sárí omotanom okolo nahého tela? Veď je teplo...
dnes vyhrala. Sedím tu len v sárí a zabávam sa. A dúfam, že sa pobavíte aj vy.

A POZOR. Štátna príslušnosť oboch filmových príspevkov je Bulharsko. To sa nám v tej EU pekne klíma otepľuje. Také globálne oteplenie. A ešte k textom. Nie je to o žiadnych girl-friends, ako sa to snažia maskovať v tej rozvinutejšej časti Európy. Toto nenechá nikoho na pochybách. Navyše bulharčina pozná rody, takže môžete napríklad počuť ako chlapčenská skupina spieva. Tak sa priznaj, že si do mňa zamilovaný.

Nová chlapčenská skupina




Azis

nedeľa 20. mája 2007

Keď ma v...

Keď ma v mojom veku a pri mojej vizáži začne niekto baliť, dosť ma to zaskočí. Vlastne väčšinou ma balia ženy v tom veku, ktorému sa milosrdne hovorí stredný a ktoré majú schopnosť vidieť (vlastne nevidieť) obrúčku na mojom prstenníku.

Keď ma však začne baliť mladý chalan a používa na to metódu upreného pohľadu a mierne pootvorených pier... hrozí nebezpečenstvo, že sa udusím bagetou. Netvrdím, že mi to nedvihne sebavedomie. V prvom momente. Ale väčšinou si to nejako zdôvodním, akože ktovie o čo mu skutočne ide.

Ale potom, keď sa čírou náhodou vraciame z obeda spolu a on tak veľmi "nenápadne" zmení moduláciu hlasu a napriek tomu, že sa bavíme o hovne tak sa dosť snaží aby bolo vidieť, kto je jeho cieľová skupina, dostávam vážne stavy šoku.

Takže milý neznámy mladý muž. Ďakujem. Asi si ma zbavil nepríjemnej depky z toho ako sa mi v poslednej dobe nedarí. Je prijemné cítiť sa tak, ako som sa v piatok cítil ja. Dúfam, že takéto prijemné pocity ti tiež bude niekto vytvárať a že si ich budeš môcť vychutnávať čo najčastejšie. Ja už mám tiež vystarané. Manžel sa konečne vrátil domov, pochválil obed a odfukuje. Všetko je tak ako má byť. Mimochodom tiež veľmi prijemný pocit.



štvrtok 17. mája 2007

Druhotné pohlavné znaky ...



Druhotné pohlavné znaky ma vedeli vždy dostať. Viete také tie veci ako vytŕčajúci nos a ohryzok, poriadne odstávajúce ušiská, alebo veľké ruky. Ale absolútnou jedničkou na chlapskom tele sú pre mňa nohy. Také futbalistické, chlpaté, čitateľné, krivé, chlapské nohy. Jedno úžasné Ó vyrastajúce z miesta kde telo stráca cudnosť, alebo naopak kde ju nachádza. Niekomu sa to zdá nevkusné. Mňa všetky takéto „nedokonalosti“ dokážu nekonečne rajcovať.

Tak a presne takéto nohy si mal. Pod tvojim malým guľatým zadkom si sa pýšil prekrásnymi chlpatými a krivými nohami. A k tomu všetkému si bol vedec a inteligencia je pre mňa silné afrodiziakum. Pracoval si vo vedeckom ústave v bielom plášti a tie znaky tvojej inteligencie spojené s tvojim úžasným telom boli niečo, čo mi dávalo poriadne zabrať.

Tvoji kolegovia vedci s titulmi pred aj za menom boli aj tvojimi priateľmi a tak si ma predstavil. Chodili sme všetci na dlhé výlety po Karpatách. Ja s tebou a s nami tvoji kolegovia. Boli to skvelé časy. Tvoji kolegovia boli prvou skupinou, ktorá ma prijala bez výnimky a stali sa aj mojimi priateľmi.

Na oslave tvojich narodenín sa veľa pilo a tancovalo a osem chlapov z toho šesť hetero kandidátov vied sa mierne povedané utrhlo z reťaze. Tancovali sme v jednej hromade skoro bez šiat a napriek tomu, že k ničomu nedošlo, bol to určite najerotickejší zážitok môjho života.

Lyžovačka na chate bol vynikajúci nápad. Keďže si prvý prelomil kruh a priviedol si do partie partnera, dohodli sme sa, že tento rok sa ide v pároch. Takže osem vedcov a manželky a frajerky a ja a krásny týždeň plný zábavy a našich spoločných nocí.

Ako vždy keď som bol s vami, veľa sa pilo. A tebe prišlo zle a tak si sa vyvliekol z nočnej vychádzky v hlbokom snehu. Dostal si pusu a pohladenie.

Zabávali sme sa skvele. Len jedna z manželiek mi neustále pripomínala. Je mu naozaj zle, nemali by sme ho nechávať samého. Nakoniec vo mne zobudila strach a tak som sa vrátil.

Našiel som ťa v kuchyni. V kuchyni na zemi. Bol si nahý a prepletený s neznámym mladíkom. Ani netuším kde a ako si sa ním zoznámil, veď sme boli skoro stále spolu. Nechcel som počuť žiadne vysvetlenia. Nedokázal som zostať nad vecou. Nedokázal som zachovať chladnú hlavu. Mal som vtedy pocit, že už nič nieje skutočné. Ani môj záchvat hnevu, kriku a plaču. Ako zo zlého filmu. Odišiel som okamžite. Zbalil som veci a zahral veľkú drámu z argentínskej telenovely.

Nemohol som ťa už vidieť, ani si nikdy vypočuť tvoje vysvetlenia, nedokázal som sa s tebou stretnúť. Vždy vo mne vybuchol taký hnev, že som sa bál sám seba.